Secretariat vyhráva prvé preteky. FOTO – MOVIEWEB
il ani dolár. Jeden z ďalších filmov o tomto hrdinovi uvádzajú v týchto dňoch do kín s Tobey Maquirom, Jeffom Bridgesom a Chrisom Cooperom v sedle legendárneho hnedáka.
Preteky plnokrvníkov patria k obľúbeným filmárskym témam – Man o‘ War z dvadsiatych rokov alebo Secretariat z rokov sedemdesiatych. Nijaký z nich však nezaujal divákov tak veľmi ako Seabiscuit, ktorý uháňal po dráhe v čase ekonomickej krízy tridsiatych rokov. Američania dychtivo hľadali hrdinu, ktorý dokáže vstať z prachu. „Boli tu lepšie a rýchlejšie kone, ale ak má svet niečo vedieť o dostihovom športe, nenájde zaujímavejší príbeh než ten o Seabiscuitovi,“ povedal filmový odborník a džokej Chris McCarron.
Film vznikol podľa bestselleru Laury Hillenbrandovej a je prvým z filmov s ambíciou získať tento rok oscara. Snímka sa drží knižného rozprávania o troch mužoch, ktorí odchovali legendárneho koňa. „Film je skôr o ľuďoch okolo neho,“ povedal režisér Gary Ross.
V tridsiatych rokoch na tom bola americká ekonomika biedne, ľudia upadli do ťažkých depresií. Do atmosféry beznádeje sa dostal malý a krivonohý Seabiscuit, ktorý až nezdravo žral, stále spal, nechcelo sa mu trénovať a ak si chcel jazdec zaistiť jeho poslušnosť, musel ho zbičovať.
V roku 1936 si automobilový magnát Howard kúpil koňa ako náplasť na žiaľ. Pred niekoľkými dňami mu pri automobilovej nehode zomrel syn. Za trénera si vybral samotárskeho Smitha, ktorý už mal za sebou svoju kovbojskú kariéru. A Smith prijal chudobného džokeja Pollarda, lebo bol presvedčený, že nikto iný nedokáže nevypočítateľného hnedáka skrotiť. Nezáležalo podľa neho na fyzických vlohách jazdca ani koňa, ale na tom, či majú srdcia, ktoré túžia víťaziť.
Elegán Howard sa sústredil na rozhodujúce preteky s favoritom z východného pobrežia. Dostihy, v ktorých Seabiscuit dorazil do cieľa ako prvý, sa doteraz považujú za najlepšie preteky všetkých čias. V roku 1938 sa Seabiscuit vďaka starostlivosti a tvrdej drine stal dostihovou senzáciou. Američania usilujúc sa opäť nájsť stratené životné istoty sa do príbehu, v ktorom nie je nedostatok prekážok, zamilovali. Autorka knihy Hillenbrandtová dokonca napísala, že v roku 1938 venovali noviny viac miesta písaniu o Seabiscuitovi než o Adolfovi Hitlerovi alebo prezidentovi Rooseveltovi. V snahe zachytiť dostihovú realitu a ukázať, že aj kôň je produktom svojej doby, nakrútili filmári prvú časť takmer ako dokument.
Americké produkčné spoločnosti vypúšťajú každé leto film, čo ašpiruje na Oscara – Seabiscuit je prvý z týchto filmov. Ak sa pozrieme na svet očami koňa, uvidíme ho ako dlhý beh, ktorý sa začína výstrelom štartovacej pištole. Aj filmového Seabiscuita čaká dlhá cesta.
Autor: BOB TOURTELLOTTE
