FOTO – PIRANHA
Keď sa z ticha najskôr vynorí tlmený zvuk flauty a zaznie cimbal, na chvíľu zaváhate. Náhle začne podmanivý mužský hlas nôtiť starú clivú melódiu v jidiš. Tempo zrýchli nástup bicích, vzápätí sledovaných akordeónom a klavírom. Keď spustia husle, trúbka a klarinet v unisone, je to jasné. Spieva Lorin Sklamberg a nástroje patria jeho kolegom zo skupiny The Klezmatics, ktorá po dlhšej pauze prichádza s novým albumom.
Keď sa povie klezmer, väčšina ľudí si okamžite vybaví práve Klezmatics. Newyorská skupina je vlajkovou loďou žánru, no scéna je širšia – od tradičných podôb až po avantgardné výboje hudobníkov okolo Johna Zorna. Práve Klezmatici šikovne balansujúci medzi oboma tábormi sú však prístupní najväčšiemu okruhu publika.
„Nebojím sa tvojho Jahveho/ Nebojím sa tvojho Alaha/ Nebojím sa tvojho Ježiša/ Bojím sa toho, čo robíš v mene Boha,“ spieva Sklamberg v skladbe I Ain‘t Afraid, ktorú Klezmatici zaradili do repertoáru po 11. septembri. Album Rise Up bol nahrávaný v New Yorku len o pár mesiacov neskôr. Napriek silnej dávke melanchólie však ponúka aj veselé tanečné skladby tak, ako sme zvyknutí z predchádzajúcich albumov skupiny.
Klezmatics opäť raz atraktívnym spôsobom dokázali posunúť hranice klezmeru. Okrem novej huslistky vytiahli aj nové nástroje a prizvali niekoľko hostí. Cimbal, škandinávske husle a flauty, harmónium, detský zbor, názvuky latinojazzu, hypnotické pakistanské dervišské rytmy, americké gospely – na prvý pohľad pekne divoká zmes. Celé to však drží pokope tradičná židovská melodika.
„Vždy sa snažíme ísť čo najhlbšie k autentickým prameňom. Ak začnete v bode, v ktorom text a hudba ešte nemajú vytvorenú interpretáciu, získate priestor na to, aby sa veci stali vašimi vlastnými,“ vysvetľuje Sklamberg. Niekoľko z pätnástich skladieb sú opäť tradicionály, ale nikto ich nezahrá tak ako Klezmatics. Šesť vynikajúcich inštrumentalistov viac než hodinu skvele baví seba i vás (uletené hromadné refrény a detské hrkálky v skladbe Makht Oyf sú dokonalou ukážkou hudobného humoru).
Rise Up funguje na kontraste: striedajú sa rýchle a pomalé tempá, inštrumentálky s pesničkami, staré nápevy s novými melódiami, jiddiš s angličtinou. Hudobný multikulturalizmus Klezmatics pestujú už sedemnásť rokov. A je viac než symbolické, že nový album pre európsky trh opäť vychádza v nemeckom vydavateľstve Piranha.
OLIVER REHÁK
Bez Klezmatics by nebol ani Pressburger Klezmer Band
„Jednoducho vás do nej vtiahnu a roztancujú,“ nadšene hovorí kontrabasista Pressburger Klezmer Band Samo Alexander o pálivej hudbe amerických The Klezmatics. Bratislavská formácia je asi jedinou skupinou na Slovensku, ktorá oprášila starú ľudovú hudbu židovského obyvateľstva. Práve hudba Klezmatics bola mimochodom jedným z hlavných dôvodov, prečo vznikol aj Pressburger Klezmer Band. „Klezmatics sú asi najlepšia klezmerová skupina. Neponúkajú iba zábavu a k tradičnej hudbe majú voľný prístup.“
Aj keď veľa klezmerových piesní vzniklo v strednej a východnej Európe, mladá slovenská skupina len veľmi ťažko zháňa hudobný materiál. Tradícia klezmeru v Bratislave v podstate zanikla. Tento štýl však prežil v Amerike, kam ho priniesli európski Židia. „Máme problém dostať sa k zaujímavým starým pesničkám v jazyku jidiš. Napríklad ku Barikadn, v ktorej sa spieva o tom, ako židovskí odborári v medzivojnovom období štrajkovali. Na novom albume Klezmatics ju nájdete.“
Aj Pressburger Klezmer Band chystá nový album. „Budú tam autorské kompozície, ale aj tradičné piesne. Nerád by som však predbiehal, ešte nie sme dohodnutí s vydavateľom.“ Alexander sa s Klezmatics osobne stretol, dokonca istý čas bral súkromné hodiny u trúbkara skupiny Franka Londona. „Učil nás aj piesne, ktoré sa nachádzajú na najnovšom albume Klezmatics. Všetci sú výborní ľudia,“ dodal Alexander.
Pressburger Klezmer Band najbližšie vystúpi v sobotu 16. augusta o 20.00 h na Nádvorí Starej radnice v Bratislave. (peb)
