Robo Kočan: Žltý dážď, 1994
Fotografie ROBA KOČANA (1968) sú rafinované. Na prvý pohľad sa zdajú byť nezáväznou hrou fotografových nápadov, druhý plán načiera hlbšie. Umenie alebo hra? Fotograf alebo filozof? „Oboje,“ odpovedá Kočan, „ale nie je dôležité, aby k fotografiám boli nevyhnutné dlhé vysvetľovania. Nechcem robiť umenie pre umenie. Pre umenie, ktoré je pochopiteľné len určitej vrstve ľudí. Moje obrázky, do ktorých sa usilujem zašifrovať istú myšlienku, humor či tajničku, majú byť zrozumiteľné každému.“
Na nedávnej Letnej fotoškole Domu fotografie v Poprade viedol dielňu Krajina IV – Horská fotografia, v ktorej sa účastníkom snažil povedať jediné: Fotografia nie je len o technike, ale najmä o myslení. Koncom týždňa odchádza na šesťtýždňový grant do amerického Clevelandu, kde bude zároveň tvrdiť, že fotografia potrebuje názov. „Aj tak môžem diváka vtiahnuť do môjho sveta alebo prinajmenšom ho prinútim zastaviť sa pri obraze.“
Fotografia je o myslení
Robo Kočan sa na Letnej fotoškole nezúčastnil prvýkrát. Aj preto môže o medzinárodných fotografických dielňach vedených Luciou Benickou zodpovedne konštatovať, že ich úroveň z roka na rok rastie. „Nielen tým, že sa na ne hlási čoraz viac ľudí, ale prichádza aj čoraz viac medzinárodne uznávaných lektorov,“ hovorí Kočan. „Účastníci od nás očakávajú, že sa naučia zvláštne techniky a postupy, alebo získajú nové pohľady na danú vec. Snažím sa im povedať, že fotografovanie nie je len o technike, ale malo by vyjadrovať, čo autori cítia a ako myslia.“
Podľa neho nemá v tomto prípade zmysel deliť fotografiu na inscenovanú či dokumentárnu. Na fotoškolu prichádza totiž široké riečisko uchádzačov – od nadšených amatérov až po profesionálov, ktorí sa fotografiou živia. Aj amatéri ponúkajú množstvo zaujímavých snímok, aj profesionáli sa potrebujú zdokonaliť v technických detailoch.
Robo Kočan vystavuje aj v expozícii Iná krajina v Tatranskej galérii v Porade, ktorá je súčasťou Letnej fotoškoly. V hľadaní metafory krajiny vo fotografickom výtvarnom prejave sa povedľa neho predstavujú Andrej Barla, Jozef Česla, Naďa Rovderová, Vlado Eliáš, Michal Kern, Pavel Pecha a Siegfried Meckle.
Umenie a hra
Pre absolventa fotografie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (ateliér Ľuba Stacha) je dôležité, aby posúval čítanie fotografie. Za prvým plánom sa odkrývajú ďalšie príbehy, divákova fantázia otvára ďalšie dvere. „Mnohí si zjednodušujú prácu tým, že pod fotkou napíšu – bez názvu. Ja si myslím, že práve názov je veľmi dôležitý. Nechcem fotografiou o niečom presviedčať, ale priblížiť divákovi môj pohľad. Názov tejto komunikácii pomáha.“
Tvorba Roba Kočana potvrdzuje názor, že slovenská fotografia je napríklad od českej hravejšia, jej výraz uvoľnenejší. Keď Kočan pracuje s portrétom, technikou koláže alebo mixážou viacerých negatívov, vytvára nové podoby seba aj iných ľudí. Nikde nechýba príchuť irónie.
Spojenie umenia a hry sa u neho riadi vlastnými pravidlami. To, čo môžu mať spoločné, je dojem ľahkosti, ,,nevážnosti“. V prípade umenia je však možné tento dojem vytvoriť len cez suverénny talent. Ten Kočanov objavilo aj zahraničie. Počas štúdia absolvoval stáže vo Veľkej Británii na Nottingham Trent University a vo Francúzsku na École Nationale des Beaux Arts v Dijone. Má za sebou niekoľko individuálnych i kolektívnych výstav i v zahraničí. Dvakrát získal ocenenie na Images of Europe v Amsterdame (1992, 1995). Do Clevelandu si ho vybrala miestna galéria Spaces, v ktorej bude vystavovať na záver grantového pobytu Spaces World Artists Program.
