Traja mladí študenti, ktorí si chceli zarobiť peniaze skupovaním pohľadávok od vlastníkov dlhopisov z druhej privatizačnej vlny, ostali bez výplat. Ich bývalý zamestnávateľ - írska firma Jojan Consultants, ktorá necelý rok skupovala pohľadávky ľudí voči Fondu národného majetku, im totiž peniaze nevyplatila.
„Od novembra do februára tohto roka som v Bratislave, Patinciach a okolitých dedinách skupoval od vlastníkov dlhopisov ich pohľadávku voči fondu za nevyplatené úroky z omeškania,“ opísal prácu študent, ktorý si želal zostať v anonymite.
V tom čase ešte írsky zamestnávateľ počítal s tým, že uspeje v žalobe na Fond národného majetku, a tým ho prinúti zaplatiť úroky z omeškania. Zástupcovia Jojanu predpokladali, že súd uzná nesprávny postup fondu, ktorý vyplácal dlhopisy počas celého roka 2001 namiesto jednorazového uspokojenia všetkých vlastníkov dlhopisov už na konci roku 2000. Najvyšší súd však dal fondu koncom júna tohoto roka za pravdu.
Írski podnikatelia teda nepochodili. Mnohým ľuďom zaplatili 200 korún, čo bola cena za právo vymáhať od fondu úroky.
„Na starosti nás mal jeden Slovák, takzvaný „team leader“, ktorý sa odrazu prepadol pod zem. V ruke nám ostal iba kontakt na sídlo firmy v Dubline,“ sťažuje sa mladík, ktorý oslovil asi šesťsto ľudí a kúpiť pohľadávku sa mu podarilo od päťdesiatich z nich.
„Pohľadávky sme skupovali za dvesto korún a z nich malo byť zdanených 130 korún našich. Prvú výplatu 2700 korún som dostal v hotovosti, ale zvyšných päťtisíc mi už asi nikto nevyplatí,“ hovorí študent, ktorý do biznisu zatiahol aj kamarátov. Im firma zostala dlžná štyri tisícky.
Práca bola podľa obchodníka len pre „silné žalúdky“. „Veľakrát na nás ľudia poslali políciu alebo stačilo povedať, že sme z írskej firmy Jojan Consultants, a okamžite nás vyhodili. Darilo sa nám hlavne na dedinách u starších ľudí,“ povedal študent s tým, že neskôr sa radšej predstavovali ako zástupcovia Fondu národného majetku.
„Každý sme dostali na týždeň asi dvadsať dvestokorunáčok a zoznam ľudí, ktorí mali podľa Írov právo na vyplatenie úrokov. Odkiaľ mali zoznam, vám povedať neviem. Keby nás chytila polícia, asi by som ho musel hneď zjesť, aby ho nenašli.“
(im)
