a dôchodkového fondu sa týka každého živnostenského podnikateľa, ktorý mal vlani vyšší hrubý príjem ako 121 000 korún.
„Povinnosť odvodu sa týka aj tých, ktorí samostatne zárobkovú činnosť vykonávajú popri zamestnaní a poistné za nich odvádza ich zamestnávateľ. Zákon sa pritom vzťahuje aj na paušálnych živnostníkov,“ upozorňuje vedúca tlačového oddelenia Sociálnej poisťovne Adela Štrpková.
Živnostníci, ktorých hrubý príjem za minulý rok presiahol hranicu 121-tisíc korún, teda aj tí, ktorí si v daňovom priznaní vyčíslili nulový zisk, sa mali v pobočke Sociálnej poisťovne v mieste ich trvalého bydliska prihlásiť najneskôr do ôsmeho júla. Poistné treba pritom zaplatiť do tohto piatka.
Vymeriavacím základom je polovica pomernej časti základu dane, vyčíslená v daňovom priznaní fyzických osôb. „Znamená to, že živnostník si základ dane vydelí počtom mesiacov, v ktorých vlani živnosť prevádzkoval, a polovica sumy predstavuje jeho vymeriavací základ,“ vysvetľuje pre podnikateľov Štrpková.
Minimálny vymeriavací základ je pritom štyritisíc korún a najvyšší 32-tisíc korún. Poberatelia čiastočného invalidného dôchodku majú trojtisícový základ a úplného invalidného dôchodku o tisícku menej.
Na rozdiel od klasického živnostníka si paušálny daňovník uplatňuje iný vymeriavací základ. Tým je pre neho jedna šestina zo zaplatenej paušálnej dane. V prípade, že mal paušálny živnostník nárok na daňovú úľavu, poistné si vypočíta zo sumy 2700 korún.
Pre všetkých živnostníkov však platí rovnaké percento odvodov. Nemocenské poistenie sa vyčísľuje vo výške 4,8 percenta z vymeriavacieho základu a 28 percent zaplatí podnikateľ v rámci dôchodkového zabezpečenia.
„Tí, ktorí začali podnikať na živnosť v tomto roku, si žiadne starosti robiť nemusia. Na nich sa povinnosť odvodu nevzťahuje,“ upokojuje nových podnikateľov vedúca Sociálnej poisťovne, ktorá však živnostníkov varuje, že ak odvody včas nezaplatia, k dlžnej sume im poisťovňa pripočíta 0,2-percentnú pokutu na deň.