Pohľad z cesty za mimoriadne ostrou a nebezpečne klonenou zákrutou. Práve do nej sa snažil vojsť vodič havarovaného autobusu. Po čiastočnom sprejazdnení, no ešte pri odstraňovaní následkov nehody, zlyhal na tomto úseku motor (na fotografii vpravo) niekoľkým osobným autám. Jedno dokonca museli vytlačiť do zákruty záchranári.

KOŠICE - Vodiča autobusu, ktorý v nedeľu havaroval pri Úhornej, prepustili včera z anestéziologicko-resuscitačného oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Gelnici. „Mal len vykĺbené rameno, zlomenú kľúčnu kosť a trošku pomliaždený hrudník,“ povedal primár ARO Ľubomír Ševčík.

Po prepustení z Gelnice však vodiča hospitalizovali na psychiatrickom oddelení v Levoči, pretože je v zlom psychickom stave.

Pri havárii zahynulo cestou na púť 11 ľudí. Príčina nehody pri Úhornej zatiaľ nie je objasnená, vodič Martin G. z Poproča však podľa polície porušil predpisy a po vystúpení z vozidla ho nezabezpečil proti pohybu.

Podľa neoficiálnych informácií a výpovedí cestujúcich z autobusu v nebezpečnej zákrute na kopci zhasol autobusu motor. Vodič zatiahol ručnú brzdu, vystúpil z vozidla a s niečím manipuloval v motorovom priestore v zadnej časti autobusu. Zrazu motor naskočil, no pohol sa aj autobus.

Autobus má vzduchové brzdy. Ak zhasne motor, vzduch prestane tlačiť na brzdy a tie automaticky zabrzdia vozidlo. Keď naskočí motor, vzduch vozidlo zase odbrzdí. Ak je autobus na šikmej ploche a nie je v ňom zatiahnutá ručná brzda, alebo stlačený brzdový pedál, môže sa samovoľne dať do pohybu.

Odborníci i vodiči sa zhodujú, že stav autobusov i ciest je na Slovensku veľmi zlý. Majiteľ cestovnej kancelárie a dopravnej spoločnosti Turancar Viliam Turan potvrdzuje, že kvalita autobusov nie je dobrá. Priemerný vek slovenských autobusov je 12 rokov, ale ich životnosť je len 8. Najhoršie sú „staré Karosy, ktoré sú tu niekoľko desaťročí“.

Zlé sú aj slovenské cesty. „Na cestách sú všade jamy a vyjazdené koľaje. Zatiaľ som preto síce nemal žiadnu nehodu, ale cesty ničia auto,“ vraví jeden z bratislavských taxikárov. Turan vraví, že kvalita slovenských ciest je primeraná slovenskej ekonomickej situácii. Diaľnice a hlavné cesty sú na tom lepšie, veľké nedostatky sú na vedľajších cestách. Najväčším nedostatkom ciest je podľa Turana ich priepustnosť. Cesty už nestačia dnešnej premávke.

Zákon stanovuje, že na diaľniciach musia byť zvodidlá. Predseda Ústavu súdneho inžinierstva Gustáv Kasanický si však myslí, že by mali byť aj na cestách prvej a druhej triedy. Norma hovorí, že zvodidlo má vydržať náraz osobného automobilu v rýchlosti 110 kilometrov za hodinu a pri nákladnom šikmý náraz v rýchlosti 65 kilometrov za hodinu.

Ďalším problémom sú stromy a priekopy pri cestách. „Stromy nemajú čo hľadať pri cestách,“ hovorí Kasanický. Staré stromy by sa mali odstraňovať a nové by sa nemali k cestám vôbec vysádzať. Rovnaká situácia je však aj v zahraničí. Veľké problémy so stromami má Berlín. Istú oblasť tam dokonca nazývajú „aleja smrti“. Ochranári nedovolia stromy vyrúbať.

Pri daždi sú nebezpečné i vyjazdené koľaje. Keď je v nich voda, pneumatika môže úplne stratiť priľnavosť k vozovke a auto sa stane neovládateľným. (pcs, sita)

Na pútnické miesto na kopci Úhorná, ktorý je zároveň spojnicou medzi Úhornou a Krásnohorským Podhradím, vedie úzka cesta s množstvom serpentín. Bezpečne nimi prejdú len autá so stopercentným technickým stavom. Problém však vzniká už vtedy, ak sa stretnú dve protiidúce osobné autá. FOTO PRE SME - STELA KRAUSOVÁ

Rožňavská SAD autobusy cez Pačiansky kopec nepúšťa

ROŽŇAVA - Nehoda pri obci Úhorná narobila rozruch aj medzi cestármi a autobusármi. Vedenie SAD v Rožňave chystá seminár s vodičmi autobusov, aby predišlo podobným situáciám.

Riaditeľ SAD v Rožňave Milan Slivenský hovorí, že autobusy chodia na revíziu každý polrok. Okrem toho chodia i na preventívne údržby po každých 7500 najazdených kilometroch a na dôkladnejšie po každých 35 - 40 000 kilometroch.

„V tomto prípade ide o nevšednú poruchu.“ Vodič však vozidlo nepodložil. „Ručná brzda mohla byť slabo účinná,“ uvažuje Slivenský. Vyjadril sa aj k dohadom, či šofér autobusu mohol prekročiť dopravné značenie, ktoré hovorí o zákaze vjazdu nákladných automobilov s dĺžkou nad 10 metrov. „Platí len zo spišskej strany a len pre nákladné vozidlá. Z rožňavskej strany neplatí žiadne obmedzenie.“

Rožňavské autobusy cez kopec riaditeľ nepúšťa pre zlú cestu. Výnimku urobil napríklad, len keď vyťahovali na Soroške havarovaný bieloruský kamión a doprava bola presmerovaná. „Pútnici si po dohode objednali dva autobusy, ktoré ich mali vyniesť len pod Pačiansky kopec. Čudujem sa Spišiakom, že tam svoj autobus, ktorý skončil v priekope, pustili,“ hovorí.

Na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Rožňave hovoria, že Pačiansky kopec vôbec nepatrí medzi najnehodovejšie. Minulý rok tu boli dopravné nehody, ktoré skončili len ľahkými zraneniami. K usmrteniu nedošlo od roku 1996. (ana)

Vodič raz narazil do autobusu, čo prudko zabrzdil

KOŠICE - Vodič autobusu, ktorý v nedeľu spôsobil dopravnú nehodu, mal haváriu už v zime. Vtedy išiel za iným autobusom, pred ktorý vbehla srna. Jeho vodič prudko zabrzdil a on do neho vrazil. Potvrdil to riaditeľ SAD Košice Ľubomír Gerši. Riaditeľ však nevedel povedať, či vtedy došlo k zraneniu niekoho z cestujúcich.

Podľa Geršiho je to dobrý šofér. Na havarovanom autobuse jazdil od roku 1996, keď ho kúpili. Bol jediný vodič, ktorý na ňom jazdil, a preto dobre poznal aj jeho technický stav. (pcs)

Identifikácia obetí nebola ľahká

POPRAD - Telá obetí nedeľňajšej havárie autobusu previezli do popradskej nemocnice, kde mŕtvych identifikujú a robia súdno-lekárske pitvy. Podľa primára oddelenia súdneho lekárstva Jána Gavela, identifikácia je urobená na 90 percent. „Mali by sme ju skončiť v utorok dopoludnia,“ povedal

Identifikácia obetí bola podľa našich informácií zložitá, pretože nie všetci príbuzní svojich blízkych spoznávali. A obete nemali v mnohých prípadoch pri sebe doklady. (olo)

Modlia sa za obete aj za zranených

ROŽŇAVA - Veriaci a kňazi Rožňavskej diecézy sa modlia za obete tragédie v Úhornej a za uzdravenie všetkých zranených. Modlitby sa začali krátko po nehode, priamo na pútnickom mieste, v kaplnke na kopci, kde sa konala sv. omša pri príležitosti sviatku Panny Márie Snežnej. Presne tam smerovali aj cestujúci z Poproča a okolia. „Mali tam byť aj oni,“ povedal biskup Rožňavskej diecézy mons. Eduard Kojnok.

„Svätú omšu sme venovali všetkým obetiam aj zraneným. Bola to iná omša, než tie predchádzajúce. Omnoho smutnejšia.“ V prípade, že obete nehody pochovajú spolu, v jednotnom termíne, ponúkol biskup Kojnok svoje služby. „Prisľúbil som, že v tom prípade vykonám pohrebný obrad. Tých, čo sú v nemocniciach, sa chystám navštíviť a povzbudiť osobne. Nech sú kdekoľvek, v Rožňave či v Gelnici.“ (ela)