Zemný plyn
Cena sa zvýšila v priemere o 32,7 percenta. Regulačný úrad schválil zvýšenie priemernej ceny plynu pre domácnosti o 43,7 percenta.
Elektrina
Cena elektriny pre domácnosti sa zvýšila v priemere o 24,73 percenta - na 3279,60 Sk za megawatthodinu (MWh). Pre všetky kategórie odberateľov sa zvýšila v priemere o 19,82 percenta - na 2860,70 Sk za MWh. Toto zvýšenie ceny nezahŕňalo zvýšenie dolnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorá sa zvýšila z 10 na 14 percent.
Bývanie
Bývanie celkovo zdraželo podľa štatistikov už v januári o 14,4 percenta.
Voda a teplo
Priemernú cenu tepla stanovil regulačný úrad na 450 Sk/GJ a jeho konkurenčná cena je stanovená na 480 Sk/GJ. Maximálna cena za kubický meter pitnej vody pre obyvateľstvo je 15,60 Sk. Najvyššia prípustná cena za dodávku kubického metra pitnej vody do domácností sa zvýšila o 35 percent. Maximálna cena stočného bude pre domácnosti 9,80 Sk za kubický meter, zvýši sa teda o 30 percent.
Cestovné
Pri cestovaní autobusom do 20 kilometrov sa cena základného cestovného lístka zvýšila o 3 až 4 koruny, do 100 kilometrov od 3 do 15 korún. Znížili sa žiacke zľavy z 85 percent na 70 percent. Zdravotne ťažko postihnutí platia 63 percent ceny základného cestovného lístka. Cestovné na železnici sa zvýšilo o 15 percent, pri cestovaní Eurocity a Intercity o 9 percent. Na žiacke časové cestovné a na opakované cesty je zľava 70 percent. V niektorých mestách sa na jar zvýšila cena cestovného mestskej hromadnej dopravy.
Nafta a benzín
Už na začiatku roka sa zvýšila spotrebná daň, ale konečná cena benzínu sa veľmi nezmenila, lebo zároveň klesla sadzba DPH. Od prvého augusta išla znova hore spotrebná daň a konečná cena za liter benzínu a nafty sa zvýšila o tri až štyri koruny. Pri benzínoch je tankovanie päťdesiatlitrovej nádrže skoro o dvesto korún drahšie ako v júli.
Potraviny celkovo
Už v januári podľa štatistikov išli potraviny pre zvýšenú daň z pridanej hodnoty hore o štyri percentá, neskôr zdraželi aj niektoré reštaurácie. Potraviny zdraželi postupne, prvé išli hory ceny za mlieko a pečivo, neskôr stúpla väčšina cien.
Knihy, poštovné
Ceny išli hore so zvýšením dane z pridanej hodnoty. Obyčajný list oproti vlaňajšku pošta doručuje za známku drahšiu o korunu, zvýšili sa ceny aj za doporučené a reklamne adresované zásielky, za balíky prvej a druhej triedy, za poukážky typu C a D.
Cigarety, pivo
Ceny išli hore v januári za krátke a v auguste za všetky cigarety. Pivo zdraželo aj v januári, aj v auguste.
Televízia, rozhlas
Od augusta sa mesačné poplatky za rozhlas zvýšili z 30 na 40 a za televíziu zo 75 na 100 korún.
Školstvo
Zvýšili sa ceny za internáty aj za stravu. Poplatky za štúdium na vysokých školách by sa mali platiť od januára budúceho roka.
Zdravotníctvo
Zaviedli sa poplatky za návštevy lekárov, za jazdu sanitkou, za deň strávený v nemocnici.
Ako bude ďalej
Ministerstvo financií sľúbilo, že augustové zdraženie bude posledné v tomto roku. Hneď na začiatku budúceho roka príde ďalšie, uvoľnia sa regulované ceny za elektrinu, plyn či vodné a stočné.
Ak parlament schváli ministrom zdravotníctva predložený zákon, od nového roka budeme platiť aj za niektoré úrazy - napríklad zlomeninu nohy, aj za ďalšie úkony. Nie je vylúčené zvýšenie cestovného.
ČO SI MYSLIA PODNIKATELIA
Čo si o únosnosti reforiem pre obyčajných ľudí myslia podnikatelia?
ADRIÁN ĎURČEK, šéf COOP Jednota: „Som za reformy, pretože ak sa robiť nebudú, neskôr to bude ešte drahšie a bolestnejšie. Typickým príkladom je zdravotníctvo, kde sa reformy nerobili desať rokov a teraz sú tvrdé a drahé. Lenže treba citlivo vnímať verejnú mienku a reformy robiť tak, aby boli prijateľné pre voličskú základňu, ktorá umožní v nich pokračovať. Zároveň treba rešpektovať, že je hranica únosnosti a mám pocit, že sa k nej obyvatelia blížia. Reformy treba urobiť, ale prečo už dávno nie je ukončená reforma verejnej správy, prečo sme neakceptovali audit, ktorý dokázal, aká je drahá štátna byrokracia, a prečo rozpočtové zdroje nehľadali v znižovaní nákladov na výkon štátu? Najjednoduchší spôsob, akým sa prekrývajú nedostatky v rozpočtovej politike, je zvyšovanie daní.“
RÓBERT KALIŇÁK, podpredseda strany Smer, podnikateľ (podniká v oblasti reštauračných služieb): „Ľudia opäť prestanú chodiť do reštaurácií a začnú variť doma, aby ušetrili. Rozvoj trhu služieb v Bratislave bol spôsobený iba tým, že ľudia boli ochotní míňať peniaze na služby. Všetky služby, nielen reštauračné, teraz budú mať problém s existenciou. Zvýšenie ceny benzínu sa premietne do všetkých cien. Zvýšenie spotrebných daní na pohonné látky naozaj nemôžu považovať za reformu. Podľa mňa môže byť dosť silné sociálne pnutie.“
ANTON BUBEN, prezident Slovenského živnostenského zväzu: „Nik doteraz nezanalyzoval, aké bude mať zdražovanie dosahy na občana a podnikateľa. Na každé zdraženie musí byť podnikateľ pripravený. Zdraženie benzínu automaticky znamená aj zdraženie služieb a zdraženie výrobkov. Váhanie vlády, či zdvihnúť spotrebnú daň na víne, alebo na benzíne, sa priklonilo k tomu horšiemu, čiže k zdraženiu benzínu. Máme pomaly najdrahší benzín v okolí. Obávam sa, že ďalšie opatrenia môžu ubíjať podnikateľské prostredie. Mám pocit, že je to priveľa reforiem naraz.“
MARIÁN VÁVRA, spoločnosť MSJ Zvolen: „Ľudia zrejme nebudú mať inú možnosť, ako vydržať, aj keď je to na nich veľa naraz. Už pred šiestimi rokmi mali prebiehať dôležité reformy, takže sa obávam, že načasovanie reforiem je zlé. Nikto nepochybuje o ich potrebe. S balíkom tvrdých reforiem však mali prísť aj sociálne. Hlavne pre ľudí nad 50 rokov. Vláda pokračuje správnym smerom, ale mala by aj pomôcť.“
VLADIMÍR SOTÁK, Železiarne Podbrezová : „Otázka je, či sme sa nemohli mať lepšie, keby za desať rokov prijali iks dobrých zákonov. Ľudia prežijú všetko, aj vydržia, len im to dá dosť zabrať. Vláda nerieši nezamestnanosť, nešetrí, nevytvára podmienky pre rozvojové programy. Prečo majú v takej situácii vláda aj parlament mesiac dovolenku a nerobia?“
PAVOL KARABA, podnikateľ v oblasti stavebníctva: „V princípe vítam všetky reformy, ktoré sú v rozbehu. Zdražovanie je nevyhnutné. Nie je žiaden dôvod, aby sme prerozdeľovacím spôsobom všetci priplácali napríklad na ceny plynu, keď raz sú nákladové ceny iné. Z trhového hľadiska nie je najmenší dôvod, prečo by sa aj elektrina mala predávať lacnejšie, ako sa vyrába. Čo sa týka spotrebných daní, je to smer, ktorým ide celá únia. Som ešte za radikálnejšie opatrenia, ako táto vláda robí.“ (rf, wm, miš)
