jeme, že môže byť pre nás osudový,“ hovorí riaditeľ Strednej priemyselnej školy v Martine Marián Najšel.
Riaditeľ gymnázia v Banskej Štiavnici Emil Mázik je síce spokojný s tým, že už bude dostávať prostriedky podľa počtu žiakov, obáva sa však toku peňazí cez kraje: „Ich filozofiou je udržať priemyslovky, preto sa bojím, že ich budú protežovať na náš úkor. Chápem, že odborné vzdelávanie môže byť finančne náročnejšie. Ale gymnázium predsa pripravuje deti na štúdium na vysokej škole. To nepotrebuje kvalitné laboratóriá a iné vybavenie?“
Vo veľkých poblémoch sa zrejme ocitnú školy, ktoré majú málo žiakov. Ale nedostatok peňazí pociťujú aj tam, kde sú školy plne využité. „To, či škola prežije, nezávisí iba od počtu detí, ale aj od toho, aký bude normatív na jedného žiaka. O tom sa nehovorí,“ hovorí riaditeľka zédéešky v Trakoviciach Jarmila Krajčovičová. „Zatiaľ nám pridelené peniaze nikdy nestačili - reálne náklady pokrývajú iba z dvoch tretín. Každý rok nám hrozí odpojenie od elektriny aj plynu. Zadlžujeme sa napríklad preto, že si dovolím objednať revíziu hasiacich prostriedkov, ktorú mi predpisuje zákon. Štát jednoducho nepočíta so všetkým, čo škola potrebuje na to, aby v nej bolo slušné a bezpečné prostredie a aby mohla poskytovať kvalitné vzdelávanie.
Opravy telocvičného náradia, učebné pomôcky, počítače - to všetko si už roky môžeme dovoliť iba preto, že sa zapájame do medzinárodných projektov.“
To, či obce svojim školám pomôžu, je otázne. Niektorí starostovia na to nemajú, iní považujú za nesprávne, že štát hodil zodpovednosť za školy na plecia samospráv. „Veľa sa hovorí o racionalizácii, ale je si nemyslím, že poloprázdnych škôl je toľko, že by ich zrušenie prinieslo nejaký výrazný efekt pre štátny rozpočet,“ dodáva Krajčovičová. (gal)
