Nádejnú šprintérku Luciu Ivanovú nominovali na atletické majstrovstvá sveta do Paríža. ŠTARTFOTO - PETER POSPÍŠIL
Slovenský atletický zväz (SAZ) mohol na svetový šampionát do Paríža (23. - 31. augusta) poslať deväť pretekárov. Toľkým totiž medzinárodná federácia (IAAF) zaplatí do haliera cestu i pobytové náklady. Po slovenskom šampionáte v Košiciach našiel výkonný výbor SAZ s božou pomocou sedmičku, ktorú mohol predbežne nominovať. Uzávierka prihlášok je síce až 9. augusta, ale šanca, že pribudne nová tvár, je jedna k miliónu. Ak by sme posudzovali našu kráľovnú športov podľa úrovne domácich majstrovstiev, ťažko by sa dopĺňala súpiska na veteraniádu. Pri všetkej úcte k šedinám.
Do Paríža teda pôjdu chodci na 50 km Tichý a Korčok, kladivári Charfreitag (táto trojica do bodky splnila nominačné kritériá SAZ), Miloslav Konopka (zohľadnený A-limit IAAF z vlaňajška), guliar Haborák (A-limit z vlaňajška i z tohtoročnej haly), osemstovkárska strieborná medailistka z ME do 23 rokov Klocová (B-limit veľmi tesne za áčkom) a šprintérska nádej Ivanová (B-limit).
Vnútorný boj trénera
Náš zväz má podľa regúl IAAF ešte nárok poslať na vrcholné podujatie športového roka 2003 kladivárku Danišovú, diskára Žitňanského (obaja majú A-limit z vlaňajška), 22-ročnú trojskokanku Danu Velďákovú, štvrtú z ME do 23 rokov v slovenskom rekorde 14,02 m (B-limit) a mladého chodca Mateja Tótha. Každý z týchto prípadov je iný.
Dana Velďáková by na majstrovstvách sveta mohla (ale i nemusela) obstáť celkom dobre, azda aj s účasťou vo finálovej dvanástke. Jej tréner Radoslav Dubovský hovoril, že zvádza urputný vnútorný boj. V čase parížskeho šampionátu je totiž v juhokórejskom Tegu Svetová univerziáda. Dubovský usúdil: „Tam bude pre Danku iste rovnocennejšia a prijateľnejšia konkurencia. Ešte nie je pretekárkou extratriedy.“ Dvadsaťročná kladivárska nádej Martina Danišová je evidentne z formy, rovnako diskár Jaroslav Žitňanský (ten sa ani netají, že má radšej menšie mítingy než veľké podujatia) a obaja sú navyše zranení. Ako, nevedno. Kladivárka v Košiciach vrhala guľou, diskár ani neprišiel. Pre chodca Tótha je univerziádny štart zrejme skutočne vhodnejší.
Cez dilemu k podstate
Cez dilemu Velďákovej trénera môžeme názorovo ďalej tápať v kardinálnej otázke prechodu od dobrých výsledkov v juniorských kategóriách (výraz výborné je prehnaný) po biednu skutočnosť na seniorských podujatiach. Slovenský šéftréner Vladimír Bezdíček síce správne zhodnotil situáciu: „Na šampionát nebudeme posielať niekoho za každú cenu, aby sme naplnili stav.“ Ten istý tréner však po nedávnych ME do 23 rokov, komentujúc Klocovej striebro, víťazne vyhlásil: „A čo je dôležité, Lucia bude môcť aj o dva roky štartovať na týchto majstrovstvách mladých.“ To síce teší, ale všetky slovenské dorastenecké, kadetské, juniorské a mládežnícke úspechy sú iba podporný ukazovateľ. Stratia význam, ak nemajú pokračovanie.
Náš jediný medailista v ére samostatnosti z majstrovstiev sveta (1997, 110 m prek.) Igor Kováč by mohol dookola rozprávať, z koľkých neúspechov sa musel poučiť, z koľkej kritiky vyspať, aby dosiahol veľký výsledok. Charfreitag aj Haborák prežili nejedno sklamanie na veľkom podujatí.
Prečo chodia iba príbuzní a kamaráti
Na košickom šampionáte, tentoraz zorganizovanom veľmi solídne, stál za zmienku iba kladivársky súboj Charfreitag - Miloslav Konopka a Haborákova snaha predviesť pred kamarátmi a rodinou (guliar pochádzajúci zo Šariššských Draviec zápasil po prvom pokuse s bolesťami chrbta) slušný výkon. Vrh 20,24 m ním rozhodne je, aj keď náš najlepší atlét posledných troch rokov má po vydarenom vlaňajšku minimálne o pol metra dlhšie plány. Tieto dva momenty boli žalostne málo, aby na majstrovstvá Slovenska v olympijskom športe číslo jeden prišli aj diváci, nielen rodinní príslušníci.
V zákulisí sa bolo na čom pobaviť alebo si poplakať. Do tragikomédie patria oba pocity. Tréneri viacerých disciplín (100 m prek., 400 m prek., kladivo žien a guľa mužov) zúfalo pobehovali, aby niekoho presvedčili na štart do počtu tri. Len vtedy totiž platia výsledky a možno udeliť medaily. Na štarte stíplu nešťastná študentka americkej univerzity v Kirklande na prázdninách Kristína Protičová na poslednú chvíľu zohnala kamarátku z kmeňového klubu MAC Rača Zuzanu Nováčkovú (tá už mala v nohách tisícpäťstovku). Tretia do počtu prišla už neskoro. Rozhodcovia prihlášku neprijali. Protičová zaostala za slovenským rekordom (prekonanie čo i jediného v Košiciach nehrozilo) o slabú sekundu. Aj keby ho dosiahla, neplatil by.
Bronz za mužskú guľu za 11,58 m
V guli mužov dostal bronz vrhač s ročníkom narodenia 1958 za výkon 11,58 metra. Na 45-ročného slušný výkon. Na naplnenie počtov sa na mužskej stovke stretli napríklad 55-ročný veterán so 16-ročným dorastencom. Niektoré výsledky boli skutočne úsmevné. V spomínanom šprinte sa iba víťaz dostal pod jedenásť sekúnd (10,99 s), ôsmy vo finále si zapísal 11,72 s. Víťaz na 110 m prek. mal čas 14,95 s (slovenský rekord Igora Kováča je 13,13 s). Rozdiel v prepočte je statočných dvadsať metrov. Desať kilometrov dobehlo sedem vytrvalcov. Posledný za 36:01,1 min, iba víťazný Štefko pod 31 minút (svetový rekord žien je 29:31,78, európsky 30:01,09, slovenský 32:47,24). Zasmejme sa, poplačme si!
PETER FUKATSCH
