Bezočivá myška sa prblížila k býkovi, keď sa pásol. Zrazu vyrazila vpred a uhryzla ozrutné zviera do nosa.
Býk zaručal od prekvapenia a zlosti. Myška sa zvrtla a utekala preč. Býk sklonil hlavu a vyrazil za drobným stvoreniatkom.
Zdalo sa, že býk už-už myšku dochytí a neberie na rohy, no maličké zvieratko dobehlo k svojej diere v múre a vhuplo dnu.
Býk pred dierou fučal, hrabal kopytami a vyzýval myš, aby vyšla von a postavila sa mu zoči-voči. Myš sa mu však vysmiala.
To bolo na býka priveľa! Ustúpil pár krokov, rozbehol sa a udrel hlavou do múru. A potom znova a znova. Pevný múr sa však ani nezachvel. Zato býka hlava poriadne bolela. Zatmilo sa mu pred očami a klesol na kolená.
Na toto myška čakala. Keď sa vyčerpaný býk zvalil na zem a hlavu mal len kúsoček od jej diery, vyletela von a znova ho uhryzla do nosa!
Tentoraz sa býkovo zlostné ručanie nieslo široko-ďaleko ponad polia. Býk sa pozviechal a chcel myš udupať. No bol priveľmi pomalý. Myš už opäť bola vo svojej diere.
Býk ručal a dupotal nohami, až sa triasla zem. Viac urobiť nemohol.
Myška z bezpečného úkrytu v múre zapišťala tenkým hláskom: "vieš, ani tí najväčší siláci nemusia vždy vyhrať."
Poučenie: Telesná veľkosť a sila nie sú vždy rozhodujúce.
Bájka je z knihy Ezopove bájky. Autorom bájok je Ezop. Knihu vydalo vydavateľstvo JUNIOR. Prekložila: Jindra Hermanová.
