FOTO – JANA BEŇOVÁ
„Najlepší guláš je z jeleniny,“ myslí si Ladislav Čudai z Nových Zámkov, ktorý pracuje v poisťovníctve. Podáva ho s lyžičkou smotany, posypaný pažítkou. Tvrdí, že niet nad guláš varený v prírode a nasýtený dymom. Na párty zvykne variť aj dvadsať či tridsať porcií. „Naposledy som ‚kuchtil‘ na akcii v Okoči. Horúčavu som si zmiernil tým, že som stál po kolená vo vode jazera a kotlík bol umiestnený na dosah. Naozaj som varil z vody,“ smeje sa nad slovnou hračkou. Na konte má aj vegetariánsky guláš zahustený smotanou. Nechýbala v ňom mrkva, petržlen, zelená fazuľa či cibuľa.
Bývalý kuchár Karol Varga z Nitry mieša pri ďalšom kotlíku. Vybral si diviačí guláš a hovorí: „Varím ho s láskou. S jednotlivými surovinami a koreninami sa doslova hrám.“
Rybár a poľovník Peter Demo z Nových Zámkov si nemohol vybrať iné mäso ako srnca a diviaka. „Hodinu ho dusím, kým iní hodinu varia,“ prezrádza zo svojho kuchárskeho tajomstva. Kolektív fabriky na výrobu žiaroviek svoj postup pri varení tajil. Dal dohromady viac receptov a urobil kompromis.
Po divine siahol aj Róbert Cimbalík. Tvrdí o sebe, že varí iba špeciality. Je tajomníkom miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu a nezaprel v sebe rybára. Z ďalšieho kotlíka bolo cítiť rybacinu. Pripravoval aj halászlé z niekoľkých druhov rýb. „Dva mesiace som ich lovil. Sumca, kapra, karasa, pleskáča, lieňa. Základ tvorí vývar a prepasírované rybie mäso,“ prezrádza.
Porotu najviac zaujal tradičný hovädzí guláš od domáceho tandemu Miroslav Kubala – Zoltán Sladen. (bej)
