O klimatickej zmene sa dá hovoriť až v dlhšom časovom horizonte. Klimatológovia stanovujú klimatické normály na základe 30-ročných priemerov teploty vzduchu. Takýto normál je už pomerne stabilný a predstavuje napríklad v Hurbanove v období 1901-1930 hodnotu 9,6 °C, v období 1931-1960 je to 9,8 °C a v období 1961-1990 až 10,0 °C. Ide teda o rast dlhodobých priemerov o 0,4 °C do roku 1990 takmer rovnako na celom Slovensku.
Vďaka chladnejšiemu začiatku storočia a veľmi teplému obdobiu 1992 až 2000 je však trend vzostupu ročnej teploty vzduchu v 20. storočí na Slovensku až o 1,1 °C.
Na prvý pohľad sa možno zdá, že rast teploty vzduchu o 1 stupeň Celzia v ročnom priemere nie je podstatný. Pri biologických pozorovaniach sa však zistilo, že v prírode sa dajú na vegetácii rozpoznať aj rozdiely v dlhodobých priemeroch teploty vzduchu o 0,1 °C.
Rozdiel o 1 °C je už pri 30-ročných priemeroch teploty vzduchu pomerne veľký a predstavuje u nás rozdiel medzi Komárnom a Trenčínom. Každému, kto cestuje medzi týmito dvomi mestami, je zrejmé, že takýto rozdiel je významný a predstavuje vo vývoji vegetácie až dva týždne. Teda v Trenčíne dozrievajú čerešne rovnakej sorty o dva týždne neskôr ako v Komárne. Čo je však ešte významnejšie, pri raste 30-ročného priemeru teploty vzduchu o 1 °C sa na výpar spotrebuje takmer o 100 mm viac vody za rok (100 litrov na meter štvorcový). V prípade, že sa nezvýšia zrážky (prípadne sa nebude zavlažovať), dôjde k postupnému vysušovaniu pôdy na nížinách a k poklesu odtoku v horských oblastiach Slovenska.
Na našom území sa však očakáva rast teploty vzduchu v 30-ročných priemeroch o 2 až 4 °C do roku 2100, pričom rast o 4 °C je pravdepodobnejší ako o 2 °C. Ak bude o 4 °C v priemere teplejšie, na Podunajskej nížine bude treba asi o 300 až 400 mm viac zrážok za rok, čo sa určite nestane. Nanajvýš sa očakáva rast ročných úhrnov zrážok o 50 mm. Na juhu Slovenska je viac pravdepodobný pokles o 20 až 50 mm. Fyzikálnymi metódami sa dá veľmi ľahko dokázať, že pri vyššej teplote o 3 až 4 °C v lete silne vzrastie riziko veľmi intenzívnych búrok (aspoň o 30 %) na strane jednej a dlhotrvajúceho sucha na strane druhej. Bude to znamenať okrem iného aj rast rizika požiarov a rast rizika náhlych lokálnych povodní.
MILAN LAPIN
(Autor je vedúci Katedry meteorológie a klimatológie FMFI UK)
