Najlepší diskusný príspevok na tému klimatická zmena nám poskytlo počasie tohtoročného leta (obdobie jún - august). Svedčí o tom už jeho priemerná teplota, ktorá dosiahla na meteorologickej stanici v Hurbanove hodnotu asi 21 °C, čím sa zaradilo do prvej desiatky najteplejších liet od začiatku meteorologických pozorovaní, ktoré sa robia na tejto stanici od roku 1871. Takéto teplé letá sa napríklad vyskytujú na pobreží Čierneho mora. Najteplejším mesiacom bol august, ktorý sa s priemernou teplotou 23 °C zaradil na druhé miesto za najteplejším augustom v roku 1992. Tohtoročné leto bolo zároveň pokračovaním mimoriadne teplého obdobia 1991-2000, ktoré bolo podľa názoru niektorých vedcov najteplejšie za posledných 10 000 rokov. Horúce letá s úmornými a dlhotrvajúcimi horúčavami sa vyskytovali aj v minulosti. Teplé letá však boli striedané chladnejšími, čo už na prelome storočí neplatí. Od roku 1990 boli všetky letá teplotne nadpriemerné.

Nepríjemný pocit dusna

Najteplejšie leto sme mali v Hurbanove v roku 1992. Jeho priemerná teplota bola 22,1 °C, čo zodpovedá priemernej teplote leta španielskeho pobrežia Costa Bravy. Najteplejším mesiacom bol vtedy august, ktorého priemerná mesačná teplota bola v oblasti strednej Európy najvyššia od roku 1807. V Hurbanove dosiahla hodnotu 24,5 °C, čo zodpovedá priemernej júlovej teplote v Ríme. Druhé najteplejšie leto sa vyskytlo v roku 1994 a tretie vlani.

Klimatické scenáre potvrdzujú, že trend otepľovania bude pokračovať. Ak sa podľa týchto scenárov u nás oteplí napríklad o 3,5 °C (niektoré scenáre uvádzajú až 6 °C), potom letá budú u nás asi tak horúce, ako sú dnes v strednej časti Talianska na pobreží Stredozemného mora. K pocitu prímorskej letnej pohody nám však chýba more.

Najvyššiu teplotu tohtoročného leta sme u nás namerali v Kráľovej pri Senci, kde 15. júla vystúpila maximálna teplota na 37,3 °C. Ešte vyššie u nás vystúpila teplota počas vlaňajšieho leta, keď 20. augusta namerali v Hurbanove až 39 °C. Táto teplota sa tesne priblížila k absolútnemu maximu nameranému na území Slovenska, ktoré je 39,8 °C (5. júla 1950, Komárno).

Ďalšou teplotnou charakteristikou, ktorá bola typická pre teplé letá uplynulého desaťročia, bola vysoká minimálna teplota vzduchu. Počas horúcich periód sa pohybovala v intervale 18 až 20 °C a často neklesla pod hranicu 20 °C, čo sa v klimatológii klasifikuje ako tropická noc. Tropické noci sa vyskytovali aj v minulosti, no boli oveľa zriedkavejším javom, než je tomu v súčasnosti.

Vysoké minimálne teploty a dlhotrvajúce horúčavy sú nepríjemné najmä vo veľkých mestách - betónové stavby a asfaltové komunikácie počas horúceho dňa absorbujú veľkú časť slnečného žiarenia, ktoré počas noci vyžarujú v podobe tepelného žiarenia spätne do okolia. Následne tak vznikajú „ostrovy tepla“, v ktorých je vyššia teplota ako v okolitej voľnej krajine.

Ak horúčavy trvajú dlho a nerušene, napríklad ako tomu bolo počas tohtoročného augusta, pobyt v uzavretých miestnostiach sa stáva bez klimatizácie často neznesiteľný. K pocitu úmorných horúčav prispieva často aj vysoká relatívna vlhkosť vzduchu, ktorá vyvoláva spolu s vysokou teplotou vzduchu nepríjemný pocit dusna. Mohli by sme povedať, že práve dusno bolo charakteristickým znakom tohtoročného leta. Takéto počasie zhoršuje zdravotný stav najmä ľuďom s dýchacími a srdcovo-cievnymi chorobami.

Povodne, krúpy, tornáda

Aj režim atmosférických zrážok - ich časové a priestorové rozloženie, ako aj výdatnosť a intenzita ukazujú, že s počasím nie je čosi v poriadku. Treba si uvedomiť, že daždivé letá sa vyskytovali aj v minulosti. Kombinácia vlhkého a teplotne podnormálneho počasia bývala kedysi u nás v lete štandardným prejavom počasia. Takéto typicky nežičlivé leto bolo u nás napríklad v roku 1980. V súčasnosti však pribúdajú v lete situácie, kedy aj napriek daždivému počasiu, ktoré evokuje pocit nepohody, je relatívne teplo. Túto skutočnosť je možné vysvetliť fyzikálnymi zákonmi. Pri vzostupe teploty totiž rastie absolútna vlhkosť nasýteného vzduchu, čo zvyšuje intenzitu a výdatnosť silných dažďov. Vyšší energetický potenciál procesov prebiehajúcich v atmosfére zvýrazňuje ich dynamiku.

Búrky začínajú byť aj u nás samozrejmosťou v priebehu celého roka, v letných mesiacoch sú početnejšie a elektrické výboje, ktoré sú ich najtypickejším prejavom, si aj v tomto lete vynucovali rešpekt a v horších prípadoch si vyžiadali aj svoje obete.

Značné materiálne škody spôsobili tiež sprievodné búrkové javy ako silné krupobitie, húľavy (náhle a krátkodobé zosilnenie vetra). Vyskytli sa prípady, keď krúpy dosahovali veľkosť sliviek až slepačích vajec, ako napríklad 20. júla popoludní v Krupine, Medovarciach a v Pôtri. Na niektorých miestach sa tiež vyskytli atmosférické javy, ktoré by sme mohli klasifikovať ako tornáda.

Najväčšie škody spôsobili povodne, keď sa masy vody valili korytami inak nenápadných potokov. Povodne boli dôsledkom prívalových dažďov. Jedným z príkladov je povodeň v oblasti Hronca, ktorou sa 16. júla 2001 začalo obdobie regionálnych povodní. Od večera do rána napršalo v Hronci 142 mm, v Osrblí a na Poľane 120 mm a podobne v Čiernom Potoku pri Valaskej 111 mm zrážok.

Trojciferné denné úhrny zrážok sa v prírodných podmienkach Slovenska vyskytujú len ojedinele. Napríklad v roku 2000 sieť našich meteorologických staníc zaznamenala na Slovensku len jeden takýto úhrn. V celej histórii prevádzky našich meteorologických staníc od konca 19. storočia zaznamenali v priestore Slovenska len 23 denných úhrnov zrážok vyšších ako 150 mm. 16. júla 2001 neboli výnimočné na strednom Horehroní len denné úhrny zrážok, ale aj ich intenzita. V neskorých večerných hodinách namerali v Hronci za približne 40 minút až 40 mm zrážok. Keby dážď s takouto intenzitou trval dlhšie ako hodinu, bol by zaradený medzi najintenzívnejšie dažde, ktoré boli doteraz na Slovensku zaznamenané.

Viac ako 500 mm

Približne 500 mm atmosférických zrážok predstavuje dlhodobý priemerný ročný úhrn zrážok v najsuchších oblastiach Podunajskej nížiny. V histórii našich meteorologických staníc boli doposiaľ zaznamenané dva prípady, kedy takéto množstvo zrážok napršalo len za jeden mesiac.

Stalo sa tak napríklad na Popradskom plese, kde v júli 1934 namerali 517 mm. Počas mokrého leta v roku 1965 sa podobná situácia zopakovala na Zbojníckej chate, kedy tu za celý jún napršalo 509 mm zrážok. Tohtoročné leto však početnosť takýchto prípadov zdvojnásobilo. Prvým miestom, ktoré prekonalo hranicu 500 mm, bola Tatranská Javorina na severnom úpätí Tatier, kde namerali až 515 mm zrážok. Na Zverovke to bolo až 575 mm, čo je zároveň najvyšší mesačný úhrn zrážok nameraný na území Slovenska od začiatku meteorologických pozorovaní.

Rekordné úhrny zrážok boli zaznamenané aj na iných miestach Slovenska. - na niekoľkých desiatkach meteorologických staníc Oravy, Tatier, Liptova, Spiša, stredného Horehronia a oblasti Poľany, ale aj v niektorých regiónoch východného Slovenska. V tejto súvislosti je nápadná následnosť zrážkovo bohatých júlov za posledných 5 rokov. Od roku 1881 nebola zaznamenaná pentáda po sebe nasledujúcich júlov (1997-2001), keď by v každom z nich dosiahol priestorový úhrn zrážok pre celé územie Slovenska viac ako 100 mm. Ešte pozoruhodnejšie je poradie najdaždivejších júlov za posledných 121 rokov. Na prvom mieste je júl 1960, ale na druhej a tretej pozícii sa ocitol júl 1997 a 2001.

PAVEL FAŠKO, PAVEL MATEJOVIČ

(Autori sú klimatológovia)