ky pre ďalší proces decentralizácie a zjednotiť výkon štátnej správy v školstve. Navrhuje to v novom zákone o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorým sa bude v utorok zaoberať Legislatívna rada vlády.
Chod škôl, ktoré neprešli pod samosprávu, by na základe predloženého zákona mali zabezpečovať novozriadené krajské školské úrady (KŠÚ). Osem úradov by malo disponovať zhruba 35 miliardami korún, ktoré by rozdeľovali medzi zriaďovateľov škôl. Zároveň by dohliadali na využívanie týchto finančných prostriedkov. V ôsmich KŠÚ by pracovalo okolo 354 zamestnancov, pričom v súčasnosti na odboroch školstva krajských a okresných úradov pracuje 800 až 900 pracovníkov.
V rámci racionalizácie školskej siete zavádza zákon okrem štandardného združovania škôl aj spájanie škôl. Budú sa môcť spojiť napríklad materská škola so základnou i gymnáziom, pričom pôjde o jeden ekonomický subjekt, ktorý bude mať zástupcov pre každý typ školy. V súvislosti so združovaním škôl bude zriaďovateľ povinný zabezpečiť dopravné náklady pre žiakov. Ak totiž jedna obec školu neotvorí a dohodne sa s druhou obcou na spoločnej škole, z prostriedkov, ktoré dostane na žiaka, bude musieť uhradiť jeho náklady na dopravu.
Novinkou, ktorú zákon prináša, je aj zavedenie päťročného funkčného obdobia riaditeľa školy. Norma však nestanovuje, na koľko funkčných období môže byť riaditeľ zvolený. Po prijatí zákona by sa mali rozšíriť aj kompetencie školskej rady, ktorá má napríklad právo potvrdiť riaditeľa vo funkcii. Zákon tiež upravuje výšku poplatkov na základných umeleckých školách, ktoré sa nezvyšovali 20 rokov. Namiesto súčasných 20 až 60 korún by rodičia platili 20 až 89 korún mesačne.
Schválenie zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve si vyžiada aj novelu zákona o sústave základných a stredných škôl, ako aj zákon o školských zariadeniach. V medzirezortnom pripomienkovom konaní vznieslo voči norme výhrady 47 subjektov, z nich malo 15 zásadné pripomienky.
