né predajne. Príchod týchto spoločností sa prejavil aj v celkovom obrate. Zatiaľ čo päťdesiatka najlepších veľko- i maloobchodníkov vyprodukovala obrat v roku 1999 na úrovni 59,57 mld. Sk, v minulom roku sa obrat vyšplhal na 74,99 mld. Sk. Ako nám povedal Ing. Ľubomír Drahovský zo spoločnosti Terno Bratislava, kým v roku 1999 v tabuľkách figurovali iba tri nadnárodné spoločnosti - Tesco, Billa a Delvita, v roku 2000 k nim pribudlo Metro, Carrefour, Kaufland a tesne pod hladinou hodnotení bola rozbiehajúca sa dcérska spoločnosť nemeckej firmy Tengelmann - Interfruct.

„Na konci roku 2000 bolo v prevádzke osem hypermarketov, z ktorých päť patrilo britskému Tescu, dva francúzskemu Carrefouru a prekvapením bolo otvorenie hypermarketu prevádzkovaného spotrebným družstvom Jednota Považská Bystrica. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že Tesco vo všetkých hypermarketoch zaviedlo novinku - nepretržitý 24-hodinový predaj. Celková predajná plocha prevádzkovaných hypermarketov predstavovala viac ako 50 tisíc m2. Z pohľadu kvality supermarketov možno najlepšie hodnotiť obchodné spoločnosti Billa a Delvita, pričom i domáce spoločnosti Prima Zdroj, Jednota, Pavel Táborský či Supako Nova alebo Zdroj HOS si v kvalite tohto rozmeru obchodu vedú v konkurencii minimálne vyrovnane. V štandardnom systéme prevádzky samoobslúh logicky doposiaľ „kraľuje“ obchod spotrebných družstiev Jednota, ku ktorým môžeme spokojne priradiť i reťazce spoločnosti M-Market, Prima Zdroj, ale i rozbiehajúcej sa franchisingovej siete Rema 1000. Táto sa po prvýkrát dopracovala medzi najlepších,“ vysvetlil Ing. Drahovský. „Pri hodnotení maloobchodu je tiež zaujímavosťou, že veľa slovenských regionálnych obchodníkov ako Horehronské SD z Brezna, Supako Nova z Gelnice, Jednota Galanta i Libex Žilina si dokázali polepšiť o viac ako desať priečok rebríčka. Ukazuje sa, že tieto spoločnosti dokážu osloviť spotrebiteľa v klasickej konkurencii. V diskontoch otvoril nový názor na tento druh predaja Kaufland. Oficiálny názov jeho prevádzok znie „obchodné domy diskontného charakteru“ a svojím štandardom a cenami robia starosti konkurencii všade tam, kde sú tieto obchody otvorené. I veľkoobchod a predaj cash & carry zahájil novú dimenziu. Najmä spoločnosti Metro a Interfruct štandardom exteriéru i interiéru, službami, sortimentom i prácou pre zákazníka vytýčili nový smer spolupráce veľkého a malého obchodníka. I tak však v obrate roku 2000 dominovali Smoker, Labaš, Opal Fytos Group i Kon-Rad. Bolo to však i vďaka tomu, že Metro i Interfruct otvorili veľkoobchody až v posledných mesiacoch minulého roka.“

Podľa slov Drahovského, zmeny, ktoré sa začali v závere minulého roka, pokračujú aj v tomto. Otvára sa viacero nákupných centier, v ktorých bude ťahákom veľkorozmerný potravinársky obchod. Je predpoklad, že počet obchodných centier na počet obyvateľov sa bude postupne vyrovnávať okolitým štátom, teda predo-všetkým Česku a Maďarsku.

Na Slovensku by sa v tomto roku mohol obrat päťdesiatky obchodných spoločností zvýšiť približne o 10 percent, oveľa viac sa však hovorí o prerozdeľovaní veľ-kosti obratov. Do popredia sa výrazne dostanú zahraničné spoločnosti. „Napríklad Metro výrazne zvýši svoj obrat oproti predchá-dzajúcemu roku, takisto to bude v prípade Kauflandu a Interfructu. Dobre pôjdu niektoré prevádzky typu cash & carry a takisto maloobchodné spoločnosti Tesco a Carrefour vďaka svojim hypermarketom. Družstevný obchod by mohol posilniť svoju pozíciu.“

Plocha maloobchodu oproti európskemu štandardu je u nás o tretinu nižšia. Najskôr však až na konci roku 2002 by sa mal tento rozdiel výraznejšie zmierniť. Dovtedy by sa mala zrealizovať reštrukturalizácia významnej časti obchodnej siete na Slovensku. Budú vybudované obchody v tých lokalitách, o ktorých je už v súčasnej dobe rozhodnuté zo strany administratívy i veľkých obchodných reťazcov. Po tomto období už pôjde iba o menšie individuálne akcie.

Bude v roku 2002 obchodná sieť dostatočná? „V dôležitých sídelných centrách už budú etablovaní významní hráči obchodu. Pôjde už len o to, aká sieť sa vytvorí na vidieku. Tam si pravdepodobne posilní svoje postavenie Slovenský zväz spotrebných družstiev cez obchodnú sieť Jednota a niekoľko výrazných slovens-kých obchodníkov. Predpokladám väčší úspech franchisingového obchodu, napríklad Rema 1000 alebo franchisingu drogérií. Malí obchodníci budú nútení ešte viac hľadať partnerstvo v spoločnej dodávateľskej sieti. Budú sa teda zastrešovať významným veľkoobchodom a tento bude môcť lepšie fungovať. Malé samoobsluhy do 200 m2 a pultové predajne budú pravdepodobne tiež hľadať nové formy spolupráce.“

Príchod medzinárodných reťazcov sa zväčša hodnotí spotrebiteľom kladne, i keď z času na čas sa ozývajú aj negatívne hlasy. „Jednoznačné plus je v tom, že vzájomná konkurencia domáceho i nadnárodného obchodu vytvára tlak na priaznivé ceny i na výrobcu. Táto situácia nie je vždy pre výrobcu priaznivá, ale núti ho hľadať cestu vysoko efektívnej výroby.“ Negatíva sa objavujú v obchodnej činnosti reťazcov. „Často sa stáva, že neplnia ponuku sortimentu, ktorý majú uvádzaný v katalógoch alebo reklamných letákoch. Znamená to, že sa v regáloch nie vždy nachádza to, čo sa ponúka v letákoch. Takisto sa často vyskytujú chyby v pokladničnom systéme. V regáloch je cena iná a pri pokladniach účtujú inú. Na druhej strane však aj tieto negatíva majú svoj význam. Rastie povedomie spotrebiteľa. Postupne si začína všímať účty a vie, že aj veľké medzinárodné spoločnosti treba kontrolovať. Možno spočiatku bola u ľudí eufória z nových foriem nakupovania, postupom času však zistili, že v každom obchodnom systéme je potrebné na platby dávať pozor.“

Pred príchodom medzinárodných reťazcov zvykli slovenskí spotrebitelia nakupovať v okolitých krajinách, predovšetkým v Českej republike. „Zatiaľ zmeny v obchode na Slovensku tento fakt príliš nezmenili. Platí to predovšetkým o pohraničných oblastiach, kde je bežné, že ľudia chodia nakupovať do Českej republiky naďalej. Nákupy v Brne, Hodoníne, Břeclavi a ďalších moravských mestách sa výrazne neobmedzili. Hlavným dôvodom týchto nákupov je jednoznačne cena a takisto možnosť vrátenia DPH. Je známe, že tamojšie výhodné ceny vychá-dzajú z nižšej DPH na potraviny a nemalý význam má konkurencia či vo výrobe, alebo obchode. Výroba dokáže dodávať do obchodu za lacnejšie ceny, čo paradoxne platí i o niektorých slovenských exportéroch. Nákupy Slovákov vo väčších objemoch sú preto na Morave bežné,“ dodal Ing. Drahovský zo spoločnosti Terno Bratislava, ktorá sa zameriava na analýzy obchodu.