
Klasické inzeráty využíva najmä staršia generácia.
a objavuje rovnako intenzívne ako u sedemdesiatročného dôchodcu.
Pri podávaní zoznamovacích inzerátov slúžia inzertné kancelárie tak trochu ako psychologická poradňa či linka dôvery. Ľudia, ktorí prídu osobne, sa potrebujú aj vyrozprávať, vyžalovať. Okrem osobného podania zoznamovacie inzeráty prichádzajú aj listom, sms-kami alebo cez telefón. Spôsob podania a obsah inzerátu hneď prezradí vekovú kategóriu inzerenta.
Mladí hľadajú nezáväzné vzťahy
Sms-ky posielajú najmä mladí. Medzi nimi sa takmer vôbec nenachádzajú inzeráty ‘starosvetského‘ typu o hľadaní životného partnera.
„Vyplýva to z terajšieho spôsobu života. Mladí ľudia hľadajú väčšinou nezáväzné vzťahy – partnera na dovolenku alebo na občasné stretnutia,“ hovorí Zuzana Martinská z bratislavskej inzertnej kancelárie.
V prípade telefonických inzerátov je klientela zmiešaná – vyskytujú sa ľudia mladšieho i stredného veku, objavujú sa pokusy o hlbšie vzťahy, no opäť prevládajú tie nezáväzné. V tomto veku podávajú inzeráty skôr ženy.
„Často sú to rozvedené ženy s deťmi alebo slobodné matky. Mnoho inzerátov sa nesie v duchu potreby ‘o niekoho sa oprieť‘,“ hovorí Martinská.
Starší sa chcú vyrozprávať
Osobné podania či inzeráty v podobe súkromných listov, to je kategória tých skôr narodených. Sú to konzervatívnajšie pôsobiaci ľudia, ktorí sa k forme sms-iek väčšinou ani neprepracovali, a navyše sú na isté usmernenie vyslovene odkázaní. Mnohí chodia osobne preto, lebo sa cítia osamelí, chcú sa porozprávať a rozhovor v inzertnej kancelárii je jednou z možností, kde aj môžu, aj nemusia byť dôverní. Niektorí sa chodia tak trochu vyžalovať, iní sú strohejší, málovravní, podaktorí si tu však vybijú všetky svoje negatívne emócie.
„Bývajú to muži aj ženy a väčšinou vdovci alebo vdovy. Je to asi tak pol na pol.“ Približne polovica z týchto ľudí si hľadá na staré kolená nového životného partnera a spolieha sa na hlbší vzťah.
„U starších ľudí však občas badať akúsi vypočítavosť,“ hovorí Martinská, „chodenie do inzertnej kancelárie sa u nich časom stane športovou disciplínou. Text ich inzerátov hovorí o túžbe po dlhodobom partnerskom vzťahu, no prvoradé sú napokon iba pozvania na kávičky, do kina či do divadla.“
Podľa Z. Martinskej nie sú zoznamovacie inzeráty na dennom poriadku a majú aj menšiu odozvu ako kedysi.
„Našim klientom poradíme, vypočujeme ich, ak o to stoja, no nie vždy je na to čas,“ hovorí. „Do väčšiny inzerátov redakčne nevstupujeme. Štýl si väčšinou určia ľudia sami, lebo doma majú čas pripraviť si presné znenie. Pri rozsahu a forme ich obmedzuje finančná hranica.“
Až po opakovanom neúspechu začnú inzerenti rozmýšľať nad novými formuláciami. Podľa Martinskej by si inzerent mal vopred rozmyslieť, akú sociálnu vrstvu potenciálnych partnerov chce osloviť a cez aké médium.
Atraktívni sú zahraniční inzerenti
„Neviem o tom, že by z nášho inzerátu vzišiel napríklad nejaký sobáš. Ale spomínam si na jedného pána, Slováka žijúceho v zahraničí, ktorý u nás dlho a trpezlivo inzeroval.“
Zahraniční inzerenti sú stále atraktívni. Dotyčný pán niekoľkokrát podal obsažný inzerát, v ktorom vymenúval svoje vlastnosti a požiadavky na partnerku. Bol v stálom kontakte s kanceláriou a zdôveroval sa s obsahom listov, ktoré dostával a s ktorými nebol spokojný.
„Opakoval, že je úplne normálny, obyčajný človek, ktorý nečaká s vilou a bazénom, aby si doň prišla sadnúť nejaká slovenská princezná, ale že chce ženu – partnerku. Podľa reakcií usúdil, že slovenské ženy si asi predstavovali blahobyt a ľahko zabezpečené živobytie. Pán svoj inzerát neskôr preformuloval a opäť ho niekoľkokrát podal. Jedného dňa telefonovať prestal, hoci mal rezervované ďalšie opakovania inzerátu. Verím, že mu to vyšlo,“ dodáva Zuzana Martinská. (ea)