Jeho problémy sa začali ešte pred voľbami v roku 1998, keď viedol a spoluvlastnil súkromnú televíziu Markíza. Podcenil podlžnosť svojej firmy voči spoločnosti ESPE Studio Siloša Pohanku. Pohľadávku ESPE Studia napokon kúpila firma Gamatex.
V auguste 1998 firma Gamatex obsadila ochrankármi TV Markíza. Nasledovala séria neprehľadných právnych sporov, krátko pred voľbami v septembri 1998 sa opäť opakovalo obsadenie Markízy. Pred bránami televízie sa objavila vtedajšia opozícia a tisíce ľudí, aby vyjadrili obavy o demokratickú orientáciu tohto média.
Situácia sa napokon čiastočne upokojila. Ruska chránili ostrí muži, o ktorých sa hovorilo, že majú ukrajinský pôvod. Rusko v roku 1999 poprel, že by šlo o ukrajinskú mafiu: „Hľadať pri mne ukrajinskú mafiu je absolútny nezmysel.“ Upozornil, že Markíza bola „vždy len v pozícii brániacej si vlastný dom“. Mužov, ktorí sa okolo neho pohybovali, označil za svojich bývalých poradcov. Nedávno Rusko v rozhovore pre SME povedal, že to boli „po rusky ‘mluvící‘ Američania“.
Ku koncu roka 1999 sa objavili informácie, že Rusko rokuje so šéfom agentúry Forza Jánom Kováčikom a spolumajiteľom SCP Ružomberok Milanom Fiľom o predaji svojho podielu v spoločnosti Markíza-Slovakia. V júli 2000 jeden zo spolumajiteľov Gamatexu Marián Kočner oznámil, že Slovenská televízna spoločnosť kúpila firmu Gamatex a tým sa uzatvorila kauza Markíza.
K významným majetkovým presunom v Markíze došlo koncom roka 2001. Ruskova spoločníčka Sylvia Volzová predala svoj 50-percentný podiel v spoločnosti Markíza Slovakia. Novým spolumajiteľom sa stala firma Média Invest, ktorú zastupoval podnikateľ Ján Kováčik.
O niekoľko týždňov neskôr časť podielu od Volzovej predal Kováčik americkej spoločnosti CME. V marci tohto roku podnikateľ František Mojžiš spomenul, že Ruskovi dal sto miliónov korún na to, aby vyplatil Volzovú. Rusko na to reagoval tvrdením „Absolútna dezinterpretácia faktov. Napríklad, pokiaľ ide o pôžičku na vyplatenie pani Volzovej, bola absolútne dobrovoľná a je dávno vrátená aj s úrokmi.“
Neskôr sa z Pavla Ruska stal politik, šéf vládnej strany ANO. V jeho politickej kariére našli komentátori podobnosť s Berlusconim: taliansky premiér je totiž známy tým, že nedôveruje súdom, ktoré rozhodujú o jeho údajných korupčných škandáloch.
Pavol Rusko zase nedôveruje bezpečnostným zložkám štátu, konkrétne ministerstvu vnútra, ktorému šéfuje Vladimír Palko z KDH.
Rusko krátko po voľbách žiadal od Palka, aby ANO dostala post šéfa finančnej polícia. Palko to však odmietol s tým, že takéto miesta nie sú politické nominácie.
Rusko potom začiatkom tohto roku oznámil, že ho niekto odpočúva a obvinil z toho ministerstvo vnútra. Ruskovi totiž niekto dal kazetu, na ktorej bol jeho rozhovor s redaktorom denníka SME o Vianociach. Vyšetrovanie vojenskej prokuratúry ukázalo, že odpočúvaný nebol Rusko, ale denník SME a že neodpočúvalo ministerstvo vnútra, ale Slovenská informačná služba.
Ešte počas vyšetrovania odpočúvania urobili vyšetrovatelia razie vo firmách podnikateľa Jána Kováčika, ktorý je blízky Ruskovi, a v ďalších firmách.
Aj v najnovšom spore s Mojžišom Rusko obvinil ministerstvo vnútra, že sa s Mojžišom spojilo, aby ho zničili a používajú to ako politický boj.
IGOR STUPŇAN, mož
