Vzduch predáva do sveta aj Šaľa. Napriek tomu, že je v nej Duslo, ešte vždy je pod povoleným limitom emisií.
FOTO SME - MICHALÍK
Slovenské obce a podniky, ktoré vypúšťajú do ovzdušia napríklad menej oxidu uhličitého, než stanovuje limit Kjótskeho protokolu z roku 1997, môžu tento rozdiel predať do zahraničia. Prvé obchody sa už podarilo uzavrieť.
Ponúk na kúpu ušetrených emisií bude podľa všetkého pribúdať najmä z krajín ako Holandsko či Japonsko, ktoré majú s dodržiavaním limitu najväčšie problémy. „Holandská vláda predpokladá, že Slovensko v budúcnosti ešte viac zníži hodnoty oxidu uhličitého, ktoré potom bude chcieť odkúpiť,“ povedal Eric Saat z agentúry Senter, ktorá pracuje pre holandskú vládu.
Slovenské hospodárstvo je na tom s emisiami dobre. Momentálne sme pätnásť až sedemnásť percent pod limitom Kjótskeho protokolu. „Počas deväťdesiatych rokov vaše hospodárstvo padlo do recesie, takže podniky nevypúšťali toľko škodlivín,“ povedal Saat.
Pre budúcnosť je dôležité, že kým napríklad moderné západné ekonomiky môžu už len ťažko znižovať emisie, slovenské podniky to vyjde lacno, pretože ich technológie majú k ekologickým stále pomerne ďaleko.
Na obchode s čistým vzduchom môžu ľahko zbohatnúť aj obce. „Keď mesto vlastní vykurovaciu kotolňu a zmenia ju z uhoľnej na plynnú, znížia emisie oxidu uhličitého a redukciu môžu predávať,“ hovorí Saat.
Prvý obchod, ktorý sa podaril mestám Šaľa a Nové Zámky, im priniesol údajne niekoľko stotisíc dolárov a spolu predali do Japonska emisie v objeme niekoľko desaťtisícov ton oxidu uhličitého. V Šali aj v Nových Zámkoch ušetrili emisie práve zmenou paliva v kotolni.
„Je to obchodovanie ako každé iné. Keď sme schopní emitovať tých nezmyslov do ovzdušia menej, tak prečo by z toho - či už štát, mestá, alebo podnikateľské subjekty - nemohli niečo mať?“ myslí si šaliansky primátor Tibor Baran.
„Išli sme do toho s tým, aby sme vyrábali ekologickejšie a menej zaťažovali naše životné prostredie,“ tvrdí zasa riaditeľ bytového podniku v Nových Zámkoch Štefan Tóth. Zisk je podľa neho len „šľahačkou na torte“. Dosiaľ podľa neho predali zhruba jednu desatinu usporeného oxidu.
Emisie od oboch miest odkúpila šalianska firma Menert, ktorá ich potom cez americkú brokerskú firmu Evolution Markets predala japonskej spoločnosti Sumitomo. „Kontrakt s japonskou spoločnosťou Sumitomo v decembri minulého roku bol prvým svojho druhu na svete - umožnil ho článok 17 Kjótskeho protokolu,“ povedal Daniel Domanský z Menertu.
V súčasnosti sa pripravuje ďalší obchod so slovenským vzduchom. Holandské ministerstvo hospodárstva nakúpi emisie od ôsmich slovenských obcí - tentoraz výpary metánu zo skládok komunálneho odpadu. Metán patrí tiež medzi skleníkové plyny.
Kjótsky protokol
Medzinárodný obchod s emisiami umožňuje Kjótsky protokol z roku 1997. Jeho cieľom bolo znížiť produkciu emisií o 5,2 percenta do roku 2012. Článok 17, ktorý obchod s emisiami povoľuje, presadili práve krajiny, čo produkujú veľa skleníkových plynov. Podporujú ho aj Spojené štáty, ktoré však odmietli dohodu z Kjóta podpísať. Očakáva sa, že protokol začne definitívne platiť v najbližšom čase, keď ho podpíše aj Rusko.
Obchod s emisiami je postavený na princípe globálneho znižovania škodlivých plynov - je teda jedno, či bude vzduch čistejší na Slovensku, alebo v Japonsku, dôležité je celkové zníženie. Predpokladá sa, že v najbližších dvadsiatich rokoch dosiahne celosvetový obrat 50 miliárd dolárov. (miš)
Ako funguje obchod so vzduchomObchodovanie s úsporami emisií skleníkových plynov má isté pravidlá.
Firma, ktorá ušetrené emisie chce predať do zahraničia, musí vypracovať projekt a predložiť ho ministerstvu životného prostredia. Súčasťou žiadosti je štúdia základného scenára a výpočet dosiahnutej redukcie (tzv. baseline study), ako aj vyhlásenie o využitých zdrojoch financovania. Ministerstvo po posúdení projektu obchod odsúhlasí alebo zamietne.
Cena je predmetom dohody medzi kupujúcim a predávajúcim.
Ministerstvo akceptuje len tie projekty, kde ako zdroj emisií vystupuje oxid uhličitý, a aj to len vtedy, ak sú emisie skleníkových plynov znižované nie dlhšie ako od roku 1998. (joč)
Autor: JOZEF ČAVOJECMICHAL FRIŠ
