Do nedávnej rumunsko-maďarskej dohody o aplikácii maďarského krajanského zákona na rumunský návrh pribudla pasáž, podľa ktorej Budapešť v prípade záujmu umožní svojmu susedovi rovnakým spôsobom podporovať rumunskú menšinu v Maďarsku.
„Rumunsko musí byť v budúcnosti v tejto oblasti podstatne aktívnejšie. Nemusíme už viac žiadať o láskavosť pre Rumunov žijúcich v krajinách susediacich s Európskou úniou, musíme, naopak, požadovať dodržanie všeobecne prijatých noriem tak, ako to aj od nás vyžadujú v prípade menšín žijúcich na našom území,“ povedal rumunský premiér Adrian Nastase.
Bukurešť mieni podľa vzoru Maďarska založiť nadácie, ktoré by mali na starosti sprostredkovanie finančnej pomoci rumunským menšinám v susedných štátoch a krajanom roztrúseným po svete.
Rumunsko dokonca podľa Nastaseho uvažuje o tom, že by mali podľa novej ústavy menšiny žijúce v Rumunsku zabezpečené parlamentné zastúpenie na recipročnom základe. To znamená, že Rumunsko zabezpečí parlamentné zastúpenie iba tým menšinám, ktorých materské krajiny zabezpečia podobné zastúpenie Rumunom žijúcim v týchto krajinách.
„To sa nás netýka,“ komentoval nápad predseda Demokratického zväzu rumunských Maďarov Béla Markó. Poslanci a senátori zastupujúci asi 1,5-miliónovú maďarskú menšinu sa do bukureštianskeho parlamentu dostali cestou riadnych volieb, a nie na štátom určené miesta.
Problém má, naopak, rumunská menšina v Maďarsku, ku ktorej sa pri sčítaní v roku 2001 prihlásilo 8-tisíc ľudí (rumunské organizácie odhadujú počet Rumunov v Maďarsku na 25-tisíc), čo na získanie riadneho poslaneckého mandátu nestačí. Riešením by mohlo byť zriadenie zvláštnych poslaneckých mandátov pre predstaviteľov menšín, to však so sebou nesie množstvo iných politických a právnych problémov.
„Maďarsko malo už dávno vyriešiť parlamentné zastúpenie vlastných menšín,“ tvrdí Markó, ktorý víta preberanie podľa neho pozitívnych skúseností maďarskej menšinovej politiky vrátane podpory krajanov.
PETER MORVAY
