tlač, obidve organizácie v 15 bodoch načrtávajú spoločnú stratégiu pôsobenia v oblasti, pričom sa odvolávajú na spoločnú víziu, ktorou je "udržateľná stabilita, založená na demokratických a efektívnych vládnych štruktúrach a na životaschopnej ekonomike voľného trhu a vedúca k postupnému zbližovaniu (západného Balkánu) s európskymi a euroatlantickými štruktúrami".
Tak únia ako aj aliancia vyzývajú krajiny západobalkánskeho regiónu k plnej spolupráci s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a zaväzujú sa, že im pomôžu pri prekonávaní problémov spôsobovaných vysokou mierou kriminality.
Čo sa týka integračných ambícií krajín západného Balkánu, v spoločnej stratégii EÚ a NATO sa uvádza, že relevantné rozhodnutia budú môcť urobiť iba samotné krajiny a tak je dôležité, aby boli vo všetkých smeroch sebestačné a svojprávne. Zmeny v politickej a bezpečnostnej situácii v regióne budú mať dopad aj na aktivity obidvoch organizácií, čo v prípade NATO znamená, že okrem pokračovania v mierových operáciách na západnom Balkáne rozbehne aj individuálne programy Partnerstva za mier (PfP) a Akčného plánu členstva (MAP), ktoré sa všeobecne považujú za prípravu na členstvo v aliancii. Európska únia bude v regióne pokračovať s aktivitami spadajúcimi pod jej Stabilizačný a asociačný proces (SAP) a so západobalkánskymi krajinami chce spolupracovať aj v obrannej oblasti.
