Mnohé rozvojové krajiny bohaté na prírodné zdroje sú ešte chudobnejšie než iné, menej obdarené krajiny. Plynie to z faktu, že prírodné zdroje plnia úlohu lákavej ceny, o ktorú sa bojuje. Mnoho krajín s významnými nerastnými ložiskami alebo hodnotnými trhovými plodinami je v zajatí represívnych či skorumpovaných režimov, alebo ich rozdvojuje ozbrojený konflikt. Problém sa stal známym ako „prek-liatie prírodných zdrojov“.
Dnes sa objavilo široké hnutie, usilujúce sa o vyrovnanie s týmto prekliatím. Priekopníkom bola malá britská mimovládna organizácia Global Witness, ktorá viedla kampaň za uzavretie thajsko-kambodžskej hranice pre surové drevo, ktoré vyvážali Červení Kméri. Znamenalo to koniec nelegálneho obchodu s tíkovým a iným vzácnym tvrdým drevom. Strata príjmov z tohto obchodu hrala kľúčovú úlohu pri zániku spomínanej genocídnej organizácie.
Global Witness sa potom obrátila k problému diamantov v Angole. Kampaň proti „konfliktným diamantom“ viedla ku Kimberleyskému certifikačnému procesu. Vlani Global Witness spolu s viac než šesťdesiatimi skupinami z celého sveta začala kampaň „Zverejnite, čo platíte“ (Publish What You Pay), ktorá má prinútiť spoločnosti obchodujúce s prírodnými zdrojmi, aby odhalili sumy, ktoré vyplácajú vládam rozvojových krajín. Podporila ju britská vláda a mnohé ropné a ťažobné spoločnosti reagovali pozitívne.
Som hrdý, že som v spojení s Global Witness a s kampaňou „Zverejnite, čo platíte“. Kampaň je len prvým krokom k vyrovnaniu sa s prekliatím prírodných zdrojov. Vlády musia zverejniť, koľko peňazí získavajú, a čo je ešte dôležitejšie, musia byť zodpovedné za spôsob, akým príjmy využijú. Práve o to sa usiluje projekt Caspian Revenue Watch, ktorý tiež podporujem.
Cieľom projektu je pomocou výskumu, školenia a partnerstva vybudovať v nových krajinách okolo Kaspického mora schopnosť občianskej spoločnosti sledovať získavanie a vynakladanie vládnych príjmov z ťažobného sektoru. Vyššia zodpovednosť by potom mohla, viac než akákoľvek iná iniciatíva, prispieť k splneniu Rozvojových cieľov tisícročia, ktoré stanovila OSN.
Cenný príklad predstavuje ropovod medzi Čadom a Kamerunom. Svetová banka financovala dielo s podmienkou, že sa ČAD zaviaže k úplnej priehľadnosti a že bude príjmy používať na zmierňovanie chudoby. Zaviedol sa prísny kontrolný mechanizmus s účasťou občianskej spoločnosti a čadská vláda bola takmer okamžite pristihnutá, keď na nákup zbraní prevádzala 25 miliónov dolárov získaných ako bonus za podpis zmluvy. Platnosť tohto mechanizmu, bohužiaľ, vyprší, hneď ako začne ropa prúdiť. Je zrejmé, že opatrenie treba predĺžiť.
Vlani v septembri britský premiér Tony Blair na Svetovom summite o udrža- teľnom rozvoji v Johannesburgu ohlásil Iniciatívu za transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI). Tento rok v júni sa k potrebe väčšej priehľadnosti v správe príjmov z obchodu s prírodnými zdrojmi prihlásila deklarácia skupiny G 8. Nasledovala schôdzka na vysokej úrovni v Londýne, na ktorej sa zúčastnili vlády, významné ropné a ťažobné spoločnosti, medzinárodné finančné inštitúcie a zástupcovia občianskej spoločnosti.
Väčšina z 59 účastníkov schôdzky podporila princípy EITI. Východný Timor, Ghana, Mozambik a Sierra Leone - niektoré z krajín, v ktorých sa ťaží - dobro- voľne ponúkli, že budú vystupovať ako skúšobné prípady, kde vlády a všetky zúčastnené spoločnosti zverejnia príjmy a ich použitie podľa vzorov, ktoré vypracoval britský tím. Ďalšie významné krajiny bohaté na prírodné zdroje naznačili, že by mohli nasledovať.
Ide o sľubný krok vpred. Napriek tomu vždy existuje nebezpečenstvo, že sa vyhlásené princípy i dobrovoľný prístup ukážu byť pretvárkou. Verejná mienka musí bdieť, aby prinútila vlády i firmy plniť svoje sľuby. Vďaka občianskej spoločnosti sa proces dostal na dnešnú úroveň a práve občianska spoločnosť - zvlášť v krajinách, kde sa ťaží - sa musí ešte viac angažovať, aby udržala smerovanie udalostí a zaistila, že tento pohyb raz navždy prelomí prekliatie prírodných zdrojov.
© Project Syndicate
Autor: GEORGE SOROS(Autor je riaditeľom Open Society Institute)
