Slováci sú v práci viac dní ako ostatní

BRATISLAVA - Priemerný Slovák strávi ročne v práci o 22 dní viac ako Nemec a o 5 viac ako Brit. Okrem kratšej dovolenky je u nás aj menej štátnych či cirkevných sviatkov, keď sa nepracuje. „V Európe máme jeden z najvyšších počtov pracovných hodín,“ potvrd

ILUSTRAČNÉ FOTO – ARCHÍV SME

ila Eva Kelemenová zo štatistického úradu.

Podľa oficiálnych štatistík vlani priemerný Slovák odrobil 1733 hodín, čo je takmer 217 pracovných dní. K tomuto číslu dospeli štatistici v prieskume medzi organizáciami s najmenej dvadsiatimi zamestnancami. Hoci pracujeme dlhšie ako väčšina Európanov, stále je to menej ako napríklad v Írsku či vo Švajčiarsku.

„Až na výnimky v Európe platí: čím bohatšia ekonomika, tým väčší priestor pre to, aby sa pracovalo menej a aby bolo viac dovoleniek,“ myslí analytik UniBanky Viliam Pätoprstý. Veľa však závisí aj od zvykov. „Napríklad Japonci a Američania sú zvyknutí pracovať viac. Ani ich legislatíva im teda nedáva toľko dovolenky ako v Európe,“ dodal Pätoprstý.

Podľa údajov Nemeckého ekonomického inštitútu pracujú Nemci od 60. a 70. rokov, keď bola ich pracovná aktivita zhruba na rovnakej úrovni ako u Američanov, stále menej. „Bohaté sociálne výdobytky v západnej Európe smerujú k tomu, že počet pracovných hodín dlhodobo klesá. Ekonomický rast je teda pomalší, ako by potenciálne mohol byť,“ uzavrel Pätoprstý.

Významnú úlohu pri ekonomickom raste hrajú aj štátne sviatky. U nás sa vďaka nim tento rok nepracuje dvanásť pracovných dní. Oveľa viac voľných pracovných dní majú krajiny so silnou náboženskou tradíciou. Keď Nemec zráta svoju dovolenku s počtom štátnych a cirkevných sviatkov, zistí, že má dva mesiace voľna.

Hoci priemerný Slovák odpracuje ročne viac ako priemerný Európan, v produktivite práce za vyspelými krajinami stále zaostávame. „To je dané historicky. Na Slovensku organizácia práce nebola za socializmu až taká dôležitá. Ceny výrobkov niekedy neodrážali ani výrobné náklady. Firmy teda neboli nútené, aby pracovnú silu využívali efektívne. To sa ešte nepodarilo celkom odstrániť,“ vysvetľuje Martin Barto, šéfanalytik Slovenskej sporiteľne.

Za nižšou produktivitou práce a vyšším počtom pracovných hodín na Slovensku stoja aj nízke platy. Zamestnávatelia vďaka nim nie sú tlačení k nákupu nových technológií, ktoré by znížili nároky na pracovnú silu. „Tá je totiž stále lacná,“ pripomenul Barto.

Zamestnanec v hodinách ročne

Nemecko 1557

Veľká Británia 1693

SLOVENSKO* 1733

Írsko 1810

Švajčiarsko 1844

Spojené štáty 1904

*V organizáciách s 20 a viac zamestnancami

Zdroj: národné štatistiky, 2002

Voľné pracovné dni v roku 2003

streda 1.januára

pondelok 6. januára