Angličan James Grellier z Londýna prišiel na Slovensko kvôli svojej slovenskej priateľke, ale aj preto, že v Londýne sa už nudil. „Takto vždy odpovedám, keď sa ma niekto pýta túto otázku,“ hovorí spisovne, i keď, prirodzene, s anglickým prízvukom. „Už som bol v Čechách, na Ukrajine, a pracoval som krátko aj v Rumunsku. Dá sa povedať, že som už mal veľký záujem o tento región Európy. Mať kopce a les 15 minút autobusom z domu je naozaj dobrá vec. Tu sa žije inak ako vo vystresovanom Londýne,“ teší sa.
James chce na Slovensku ostať dlhšie, má však problém nájsť si serióznu prácu. „Odkedy som sem prišiel, robil som niektoré predstavenia v divadle, prekladal text pre jednu ekologickú mimovládku a učil som angličtinu. Teraz však potrebujem zrušiť svoj turistický štatút – ale na to potrebujem konkrétnu ponuku práce zo slovenskej firmy. A ponuku tak ľahko nezoženiem, lebo mám štatút turistu. Je to začarovaný kruh,“ hovorí.
Slovensko a Slováci sa mu páčia – a ani slovenčina podľa neho nie je taký ťažký jazyk, ako si mnohí myslia. „Aj keď hovorím s mojím hrozným londýnskym prízvukom, myslím, že mi rozumieť. Pre každého je však podľa mňa nejaký jazyk ťažký – podľa toho, aký má materinský jazyk.“
Najťažšie preňho bolo naučiť sa skloňovať. Okrem toho má James problémy so slovesami a dĺžňami, keď píše. Čo sa týka výslovnosti, problémy mu robia slová, ktoré sú veľmi podobné anglickým, ale majú úplne inú výslovnosť a iný prízvuk.
Slovenčinu sa učil na dvoch kurzoch. Najprv v letnej škole Studia Akademica Slovaca, ktorú organizovala Filozofická fakulta Univerzity Komenského – to bolo asi pred rokom. „Tento mesačný kurz mi veľmi pomohol najmä preto, že ho absolvovalo veľa cudzincov. Neskôr som na filozofickej fakulte absolvoval ďalší kurz. Niektoré jeho časti boli veľmi dobré, najmä prednášky o slovenskej kultúre. Na druhej strane však bolo frustrujúce, že väčšina študentov boli Slovania a ich slovná zásoba teda bola oveľa širšia ako moja.“
Keď sa kurzy skončili, učil sa nejaký čas sám. „Ale musím povedať, že väčšina prístupných kníh na trhu je buď zlá, alebo sú v češtine,“ uzatvára J. Grellier a s úsmevom na záver dodáva: „Som rád, že som vám pomohol a že moja cesta v slovenčine nie je úplne bezpredmetná.“
(sr)
