Málokto si uvedomuje, že pohovky a kreslá sa vo svojej čalúnenej podobe, ako výsada bohatých, rozšírili v 18. storočí. A v roku 1828 sa začali do čalúnenia dávať špirálové struny, vďaka ktorým sa sedenie stalo pohodlnejším. Na sedací nábytok sa používali koža a dekoratívne látky a tie sa menili so zmenou štýlu bývania. Populárne boli látky z Lyonu a Anglicka. Tie sa dnes využívajú najmä pri rekonštrukciách starožitností.
Nové materiály a technológie od začiatku 20. storočia minimalizovali a postupne úplne rušia zdobenie a zjednodušujú tvary kresiel a pohoviek. Vlastne, dá sa povedať, že kým v minulosti boli dominantné ozdobné detaily, dnes zohráva rovnako dôležitú úlohu dômyselný konštrukčný detail a jeho realizácia.
Čo teda očakávame od kresiel a pohoviek? V prvom rade by mali byť pohodlné, ergonomické a zabezpečujúce voľnosť pri konverzácii alebo čítaní. Sedací nábytok je rôznorodý, niektorý ešte využíva tradičnú rámovú konštrukciu, iný kovovú. Poznáme rôzne samostatné kreslá, združené dvoj- a troj-kreslá, pohovky, ležadlá, stavebnicové súpravy, ušiaky (s vysokými operadlami). Rozmery a ergonomické proporcie sa zásadne menia tak, ako sa mení aj konštrukcia čalúneného nábytku. Dizajn kresiel a pohoviek sa postupne rozširuje a mení do nápaditých podôb, ktoré jednak reflektujú najnovšie technológie a materiály, ale využívajú nejaký osobitý, čo najjednoduchší nápad alebo vtip, ako je skladanie, presúvanie, zmena polohy.
Dizajnu kresiel a pohoviek sa dotkli viaceré vynálezy, ale najdominantnejším spôsobom to boli rúrková oceľ, ohýbaná preglejka a vynájdenie plastických hmôt.
RÚRKOVÁ OCEĽ, OHÝBANÁ PREGLEJKA, PLASTICKÉ HMOTY
Rúrková oceľ sa začala používať už koncom 19. storočia, ale jej použitie pri výrobe bytového nábytku znamenalo revolučný obrat v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Marcel Breuer, Ludwig Mies van der Rohe, Le Corbusier - to sú mená, ktorých dizajn kresiel sa spája so zváranými a ohýbanými bezšvovými rúrkami a používaním tenkého poťahu. Počas druhej svetovej vojny došlo v leteckom priemysle k významným technologickým objavom, ktoré sa týkali tvarovania a ohýbania dreva. Drevo sa ohýbalo pomocou elektrických strojov, na spájanie laminátov sa používali syntetické živice, čím vznikol pevnejší materiál. Preglejka sa ľahšie, účinnejšie a najmä lacnejšie tvarovala do organických a skulpturálnych foriem.
V tomto čase vyrástla generácia amerických dizajnérov, Eero Saarinen a manželia Eamsovci. V striedmych líniách a využívaní ohýbaného dreva v Európe pokračovala Škandinávia. Fínsky architekt Alvar Aalto ohýbal materiál do kriviek a nahradil používanie rúrok z kovu drevom. Aaltove metódy ohýbania dreva boli v roku 1933 patentované a s úspechom používané pri výrobe rôznych nábytkov. Vlastnosti ohýbaného dreva umožnili návrhárom vytváranie dizajnu pre nový životný štýl pre verejné aj súkromné priestory.
Plastické hmoty spôsobili revolučný prevrat v priebehu 20. storočia. Prvou a najúspešnejšie používanou syntetickou plastickou hmotou svojej doby bol bakelit, neskôr sa vyvinuli vinyl, akryl, nylon, polyester, penový polyuretán. Plasty sa začali vystužovať sklenenými vláknami. Vlastností, ktoré plastické hmoty ponúkajú, sú veľmi výhodné. Ide najmä o cenovú prístupnosť, ľahkosť, farebnosť, tvárnosť, hygienickú nezávadnosť, masívnosť a odolnosť voči vode, pevnosť, pružnosť transparentnosť, ktoré sa stali hybnou silou povojnových dizajnérov. Plasty a ich vlastnosti spôsobujú, že sa okrem tradičných pravidelných tvarov stoličiek vynárajú tiež nové invenčné nápady a netradičné spôsoby sedenia alebo oddychovania. Plastické hmoty sú teda všestranne použiteľné materiály, ktorým práve jedinečná kombinácia vlastností zaistí miesto aj v nadchádzajúcom 21. storočí.
SÚČASNÉ KRESLO A POHOVKA
Dizajn súčasných kresiel a pohoviek má široký diapazón, pričom zužitkováva predchádzajúce vedomosti, konštrukcie, technológie, ale samozrejme experimentuje a snaží sa využívať nové poznatky o materiáloch a novodobých technológiách. Ako povrchové materiály sa preferujú ľahké a jednoducho udržovateľné a čistiteľné materiály od prírodných cez plastové, textílie, kože. Frekventované je použitie kombinácie materiálov kov a drevo, alebo kov a plast, textília, ratan alebo koža. Tvary súčasných moderných kresiel a pohoviek vychádzajú z utilitárnosti, a teda sú úplne zbavené ornamentálnych detailov. Väčšinou za jednoduchosťou skrývajú v sebe nejaký vtip, alebo niečo nezvyčajné, ako napr. variabilnosť, novodobý materiál, originálnu technológiu, netradičnú konštrukciu, špeciálnu kombinovateľnosť viacerých funkcií. Súčasné kreslá a pohovky sú navrhované a realizované v duchu - všetko je dovolené!
Ing. arch. IRENA DOROTJAKOVÁ
foto: archív autorky
