Lajniak skarabeusovitý tlačí guľôčku trusu. FOTO – AUTOR
Strmým chodníkom som vybehol na vysoké bralo Kováčovských kopcov – Burdy. Na pahorkatinu som prišiel za teplomilným spoločenstvom hmyzu. Ranné slnko olizovalo lúčmi zvislé skaly. Z rannej paše sa vracala črieda muflónej zveri. Vedú ju dva samce, za nimi idú muflónice a hopkajú dve-tri muflónčatá. Je to najväčšia zver, čo tu žije. Ako sa tak dívam na ich chodníky, odrazu sa z muflónieho trusu vykotúľala malá guľôčka. Najprv neverím, že by sa guľka kotúľala sama. Potom sa rozkotúľala prudkým svahom dolu a zastavila sa na rovinke za koreňom zakrpateného dubca. Odrazu sa pohla a dala do pohybu hore kopcom. Ešte kúsok, ešte jedna skalka a už je znovu na briežku. Z neho už trieli dolu a zastavuje sa na ďalšej terase. Utekal som za ňou, aby som tieto vzácne príbehy mohol aj nafotografovať. Malú guľôčku trusu s priemerom asi centimeter som našiel zaseknutú za suchým konárikom na zemi. Až teraz vidím, že okolo nej pobehujú dva zvláštne chrobáky lajniaky – skarabeusy. Gúľali ju samček aj samička, a to tak, že zadné nohy opierali o guľku a strednými i prednými sa zapierali o zem. S guličkou teda cúvali.
Skarabeus je dlhý vyše dvoch centimetrov, celý je sýtočierny. Má silné hryzadlá premenené na hrabavé lopatky. Hneď sa dá odlíšiť od iných lajniakov. Prečo však tieto lajniaky gúľajú trus?
Keď už bola guľka na mäkkej čiernej pôde v dubovom lesíku, pod prvým zakrpateným stromom začal pravdepodobne samček vyhrabávať pozdĺžnu jamku. Keď bola hotová, premiestnili do nej spolu so samičkou guľku. V jamke ju utlačili až vznikol hruškovitý tvar s akýmsi lievikom smerom nahor. Samička do trusu zniesla jedno vajíčko, obaja partneri zahrabali guľku pod zem a spolu sa rozbehli hore svahom, kde sa nachádza ďalší muflóní trus. Viac sa o osud vajíčka nestarali.
V malej guľôčke sa odohráva zázrak prírody. Za teplých letných dní sa z vajíčka vyliahne drobná larva. Je biela s hnedočervenou hlavičkou, ohnutá do klbka s typicky nápadným hrbom. Na prvých troch článkoch má tri páry nôh. Larva vyžiera vnútro guľky. Keď z guľky zostane len tenká škrupina, zakuklí sa.
A už sa po strmine znovu kotúľajú guličky, naraz tri. Okolo každej pobieha párik lajniakov. Muflóní trus, čo tam v noci črieda ponechala, treba urýchlene odpratať, aby v teplých dňoch neuschol. Lajniaky skarabeusovité sú na túto prácu stvorené, ale ako som spozoroval, každá gulička trusu nie je určená pre potomstvo. Niektoré slúžia dospelým chrobákom ako zásoba potravy. Jedna samička znesie len asi päť až desať vajíčok, párik môže za letné obdobie uvaľkať aj sto guľôčok.
Najviac sú lajniaky zaneprázdnené včas ráno, keď tadiaľ prejde črieda muflónej zveri. Večer premýšľam nad tým, ako je to presne a dôkladne v prírode zariadené. IVAN KŇAZE
