Mechanické udržiavanie častíc je v súlade so štruktúrou, pórovitosťou a konzistenciou pôdy. Dochádza k nemu pri presakovaní roztokov pôdou, ktorá pôsobí ako sito. Zadržiava najmä jemné koloidné a ílovité častice organického charakteru v povrchových vrstvách pôdy. Vytvára sa tak povrchový humusový horizont, obohatený o humus a živiny. Pri väčšej translokácii látok sa tieto kumulujú hlbšie v pôde. Vzniká vybielený horizont ochudobnený o íl a koloidy, spravidla kyslej reakcie a kyprej konzistencie. Pod ním je horizont akumulácie ílu a koloidov, ktorý neprepúšťa vodu. Takáto pôda typu luvizem, prípadne hnedozem je potom často povrchovo zamokrená a treba ju odvodniť. Pred výsadbou stromčekov v týchto pôdach vykopeme jamy najmenej meter hlboké, aby sme v zóne koreňov vytvorili kyprú, o organické látky obohatenú zeminu.
Absorpcia alebo pútanie chemických látok a prvkov na povrchu koloidov je najvýznamnejší čiastkový proces filtračnej funkcie pôdy. Z hnojív pôda takto zadržiava najmä draslík, vápnik a horčík. Vytvárajú sa zásoby živín pre rastliny. Dusík sa pôdou sorbuje len v amoniakálnej forme. Väčšina nitrátového dusíka však ľahko preniká pôdou do hydrosféry. V záhradkách horských a podhorských oblastí preto nikdy nehnojíme dusíkatými hnojivami v jeseni. Fosfor z hnojív sa v pôde okamžite vyzráža so železom, hliníkom a vápnikom do menej rozpustných solí. V kyslej pôde vznikajú pre rastlinu neprístupné formy fosforu. Zo zlúčenín s vápnikom sa postupne uvoľňuje pre výživu rastlín. Kyslé pôdy preto pred hnojením superfosfátom vždy vyvápnime.
Filtračná schopnosť pôdy nie je nevyčerpateľná. V záhradkách napomáhame vylepšovať filtračnú funkciu pravidelným hnojením pôd kompostom, vápnením kyslej pôdy a mechanickým obrábaním uľahnutej pôdy.
Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.
