Krst stredoškolákov na vojnovej námornej lodi.
Prístavom vojnového námorníctva v poľskej Gdyni znejú slová starej oslavnej piesne. Všade navôkol sa týčia do výšky lodné žeriavy a veliteľské veže vojenských plavidiel. Tridsať stredoškolákov z Českej republiky, Poľska a Slovenska nervózne prešľapuje na móle. O chvíľu totiž vstúpia na palubu skutočnej bojovej mínolovky, prejdú starodávnym námorníckym krstom a stanú sa mariňákmi.Kompaktné fotoaparáty cvakajú bez prestávky. Autobus s víťazmi Aliante, medzinárodnej stredoškolskej súťaže o NATO, totiž práve zastal vo vojenskom prístave v poľskej Gdyni. Len o niekoľko krokov ďalej „parkuje“ vedľa seba šesť bojových ponoriek poľského vojnového námorníctva.
Priamo pri móle kotvia raketové člny a štyridsaťmetrová loď Gryf, ktorú námorníctvo využíva ako školské plavidlo pre svojich kadetov.
„Ďalšie tri noci bude táto loď vaším hotelom,“ prezrádza prekvapeným študentom Marek Galezowski, vysoký dôstojník vojnového námorníctva, ktorý v nasledujúcich dňoch zavedie víťaza Aliante na miesta, kam normálny smrteľník nemá právo vstúpiť.
V skromných kajutách radových námorníkov v podpalubí sú trojposchodové postele.
„Je tam trochu smrad a teplo,“ hovorí s úsmevom Marek Dvořák z Prahy, keď vystupuje po schodíkoch z útrob lode na palubu. O chvíľu vyráža na obhliadku lode. Kdesi z horných poschodí už počuť hlasy ďalších študentov, ktorí skúšajú signalizačné reflektory a nazerajú pod plachty ukrývajúce kanóny otočných veží.
Tri noci na vojenskej lodi
Zaspávať na vojnovej lodi, aj keď len výcvikovej, je pre suchozemca zážitkom. Horšie je to však ráno, keď vás už okolo šiestej zobudí prenikavý zvuk lodných zvonov z celého okolia.
„Je to jedna z námorníckych tradícií,“ vysvetľuje rozospatým nocľažníkom bocman.
Študenti sa preplietajú podpalubím medzi radovými vojakmi a rýchlo sa vžívajú do úlohy námorníkov. Lodný kuchár zatiaľ pripravuje posádke raňajky. Bežný deň vojakov sa začína. Študenti akoby na palube ani neboli.
„Dole ma nikto nedostane,“ hovorí Monika Jellušová z Turčianskych Teplíc, keď komodor Marek Galezowski odvádza študentov k jednej z ponoriek a námorník z posádky otvára poklop podmorského monštra. Nakoniec však Monika neodolá a pomaly zostupuje po rebríku pod hladinu do útrob ponorky.
„Majú to tam dosť stiesnené. Neviem si predstaviť, ako tam môžu vydržať,“ hovorí, keď sa po dlhých minútach vracia cez vežu ponorky, čnejúcu nad hladinou, späť na pevninu.
„Na more nás nevezmete?“ skúšajú niektorí zo študentov presvedčiť námorníkov. Tí sú však neúprosní. Prísne pravidlá to zakazujú. Už len to, že stredoškoláci sa môžu vo vnútri funkčnej bojovej ponorky dotknúť každučkej súčiastky a vybavenia, je niečo nezvyčajné.
Námornícky krst
Tri dni medzi námorníctvom sú doslova nabité. Okrem výcvikovej základne potápačov a menších plavidiel čaká na študentov napríklad aj prehliadka vyše stometrového raketového krížnika, ktorý Poľsko získalo od Spojených štátov.
To hlavné však prichádza až posledný deň, keď študenti vstúpia na palubu jednej z vojnových lodí, prejdú námorníckym krstom a stanú sa skutočnými mariňákmi.
„Hó, hó, hó,“ ozývajú sa slová námorníckej piesne a z útrob lode vybiehajú vojaci v kostýmoch čertov, pirátov a ženštín.
„Keď to vidím, spomínam si na svoj krst. Prešiel som podobnou, ale oveľa ťažšou skúškou,“ upokojuje študentov komodor Galezowski.
Prvý z pokrstených stredoškolákov sa vracia z lode. Na prove dostal „výprask“ šabľou od dvoch pirátov. Hneď nato mu čudní holiči upravili vlasy múkou, vodou a akousi vazelínou, potom sa mokrý a špinavý musel dostať cez sieť z lodných lán a vrecový tunel pomedzi množstvo čertov s hrozivo mávajúcimi hrubými povrazmi, ktoré sem-tam dopadli na jeho chrbát.
„Tu máte niečo na zahryznutie a na zapitie,“ povzbudzuje na konci trasy ďalšieho z „mučených“ študentov lodný kuchár a nahlas sa smeje, keď nič netušiaci mladík zapíja nechutnú sušienku presolenou kávou.
„Pokloň sa!“ prikazuje ďalší čert a vedie nováčika do stredu lode k trojici sediacej na symbolickom tróne. Vládca mora s blýskajúcim sa trojzubcom kývne a čerstvý námorník bozkáva jeho odhalené koleno.
„Uf, bolo to hrôzostrašné,“ hovorí Anna Olaková z Varšavy, keď po krste preberá od kapitána lode a morského vládcu historický glejt a stáva sa skutočným mariňákom.
„Prestávate byť suchozemskými krysami,“ lúči sa kapitán a vojde do svojej kajuty, aby pripravil loď na plavbu.
LUBOMÍR SVĚTNIČKA
(natoaktual.cz)
FOTO – AUTOR
