,,Náš jazvečík Ťapko je už starší pán a na cestovanie si dávno zvykol. Berieme ho všade so sebou. Pochodil s nami už pekný kus Slovenska a má aj zdravotný pas, keby sme s ním chceli ísť do cudziny. Ako mestský pes je šťastný v lese či na lúke – poriadne sa vylieta. Nikdy sa však nestratil, on dobre vie, čo v nás má. Aj po roku si pamätá, keď už niekde bol. Ešte sa len blížime k bráne a on už ňuchá, už vie, že mu tam kedysi bolo dobre a teší sa, že bude znovu.“