Karol Baron: Kabala a ja, kombinovaná technika, 2000 - dielo bolo súčasťou nedávnej autorovej výstavy v parížskom Cite Internationale des Arts.
Čudesný svet mutantov, metafyzických hier, tmavomodrých svetov a kabaly. Farebná commedia dell‘arte, kde sa môže stať všetko. KAROL BARON (1939) už takmer štyridsať rokov cez obrazy a objekty presviedča, že svet sa môže človeku javiť aj ako jedno velikánske divadlo. Je jeho súčasťou a zároveň aj hercom.
„Bol by som rád, keby sa moja ponuka chápala ako slobodná hra so zveličovaním, parafrázou a groteskou s oslobodzujúcim humorom surracionalistickej orientácie,“ povedal pre SME Karol Baron, pre ktorého rozmanitosť funguje ako poistka do budúcnosti.
Prináša ju aj čerstvá monografia o Karolovi Baronovi, ktorého tvorba slovami autorky publikácie Zory Rusinovej pripomína zložitú stavbu s labyrintom chodieb vyžadujúcich divákovu pozornosť. „Autorka má pravdu,“ hovorí umelec. „Jej práca nebola jednoduchá. Už aj preto, že moje dielo nie je jednoduché. Má niekoľko poschodí.“
Zrkadlo sveta
Takmer dvestostranová publikácia z vydavateľstva Slovart je zrozumiteľným a zainteresovaným sprievodcom po zákutiach Baronovej tvorby. Navyše ponúka bohatý obrazový materiál, Baronove vyjadrenia, citáty duchovne spriaznených autorov, poznámkový aparát. Baron nič nepredpisoval, koncepciu nechal na teoretikov pohľad z odstupu. Čítanie knihy postupuje chronologicky, odkrýva základné vývojové etapy. Ku ktorej má umelec najbližšie?
„Vždy si myslím, že k tej, na ktorej momentálne pracujem. Keď sa pozerám na staršie veci, s niektorými som spokojnejší, s inými menej. Ale za všetkými si stojím. Vždy boli súčasťou môjho výtvarného programu, do ktorého som sa usiloval vložiť maximum.“
Občas sa zdá, akoby Baronova hra na pomedzí sna a skutočnosti niesla v sebe až príliš irónie a čiernej grotesky. Groteska je však pre neho útokom. Usiluje sa nastavovať zrkadlo realite, ktorá je deformovaná. Ako hovorí, „vtip je aj v tom, že realita je mnohokrát oveľa grotesknejšia ako to, čo človek niekedy namaľuje“.
Sen a druhé ja
Baron nemá rád čisté výtvarníčenie. Umenie je pre neho ľudskou výpoveďou. Jazykom, ktorým sa dorozumieva s okolitým svetom. Zároveň sa však ponára do snov, ktoré sú jeho druhým ja. „Sen ma naučil odvahe spájať možné s nemožným. Ponúka rôzne možnosti a záleží na autorovi, či dokáže z nich čosi vyťažiť.“
Karolovi Baronovi sa to darí. S nadhľadom mága bezhraničnej fantázie otvára dvere do tohto sveta. Sen je pre neho len utajenou realitou, ktorú človek potlačil v sebe. Preto rád objavuje čosi nové. Sen je laboratórium, cez ktoré spĺňa svoje túžby.
Je len prirodzené, že autor zasiahnutý „diktátom imaginácie“ vo svojich cykloch rafinovaných výtvarných hier využíva aj prvok náhody. Avšak tá nesmie byť dominantná. „Na improvizáciu musí byť výtvarník pripravený,“ vyznáva sa umelec, ktorého dopredu ženie nespokojnosť. „Veď človek vo svojom názore nemôže zastať a uspokojovať sa s tým, čo dosiahol.“
Dvere do iných svetov
V roku 1970 sa Karol Baron stal členom Česko-slovenskej surrealistickej skupiny. To ho automaticky vylúčilo z normalizovaného výtvarného diania v bývalom Česko-Slovensku, no aktivít skupiny sa nikdy nezriekol. Jeho meno sa objavuje vo všetkých slovníkoch svetového surrealizmu, ktorého princípy sú platné dodnes. Pre neho je to životný názor, ktorý nepredpisuje, čo sa má alebo nemá robiť. Ako sa píše v monografii, za surreálnym vnímaním sveta, zobrazovaním inštinktívneho a pudového sa skrýva úsilie o zušľachtenie ducha, o akýsi vyšší mravný princíp. „Bláznovstvo“ je v ňom „obrátenou múdrosťou“ a hranice medzi životom a hrou sa nedajú presne odlíšiť.
Pre Karola Barona - profesora na Katedre výtvarnej tvorby na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre - je najdôležitejší dialóg, ktorým sa inšpiruje aj jeho výtvarné cítenie. „Tento permanentný rozhovor so študentmi ma obohacuje.“
A čo bude ďalej? Ako na záver píše Zora Rusinová, Baronova tvorba nie je zavŕšeným procesom, ale dynamickým, otvoreným systémom. „Určite som ešte nepovedal všetko,“ odkazuje umelec.
