Hviezdy seriálu pri nakrúcaní posledného dielu v roku 1983. Kapitán Pierce v podaní Alana Aldu má v ruke šaty, vľavo je majorka Hoolihanová. FOTO - TASR/AP
Kórejská vojna? Rozhodne to nebola taká zábava, akú poznajú televízni diváci zo seriálu MASH. Pre BBC spomínali na skutočný MASH (Mobile Army Surgical Hospital - mobilná vojenská chirurgická nemocnica) americkí lekári, čo počas neľútostného konfliktu slúžili v skutočnej nemocnici.
Vojna, ktorá premenila rozdelenú Kóreu na bojisko, trvala tri roky. Bojové mapy sa často menili po ofenzívach, aby sa to všetko skončilo na 38. rovnobežke - presne tak, ako sa to začalo. Táto vojna sa skončila pred päťdesiatimi rokmi a ľuďom ju dnes pripomína predovšetkým veľmi populárny seriál MASH nakrútený v sedemdesiatych rokoch.
Seriál vychádza z vojnových skúseností doktora Richarda Hornbergera. Knihu napísal pod pseudonymom Richard Hooker. Dnes už pamätníci, v roku 1950 ešte mladí a neskúsení muži, však upozorňujú, že čas na bujarú zábavu, vtipkovanie, alkohol a večierky, ako ich ľudia poznajú v podaní uličníckeho kapitána Hawkeyeho Pierca či náruživej majorky Hoolihanovej, vtedy nemali.
„Nevidel som, že by sa čosi odohrávalo medzi lekármi a sestričkami,“ spomína Milton Weinberg slúžiaci pri jednotke MASH 8055. Ani alkohol nebol vtedy voľne prístupný. „Hádam len raz sa stalo, že sme dostali pivo,“ hovorí iný lekár Dexter Ball.
Pripúšťajú, že občas boli dni, keď nebolo čo robiť. Väčšinou vtedy čítali, len sestričky si vraj niekedy zatancovali, vybavuje si vojenskú nudu Weinberg. Na seriáli mu prekážalo to, čo milióny divákov bez jeho skúsenosti zabávalo - neúctivosť hlavných lekárov k armáde.
Obaja lekári zdôrazňujú, že seriál ukazuje MASH v období, keď sa vojna dostala do statickej fázy vyjednávaní a frontové línie sa už tak dramaticky nehýbali, bojovalo sa menej. Doktor Ball sa však so svojou jednotkou musel baliť a rozbaľovať počas roka až 12-krát a spoznal južnú aj severnú časť Kórejského polostrova. Vtedy mladí lekári, väčšinou dvadsiatnici, získali pod vojenskými stanmi obrovské skúsenosti. Stalo sa, že za deň v mobilnej nemocnici ošetrovali aj tisíc zranení.
MAREK CHORVATOVIČ
ZÁKLADNÉ FAKTY O VOJNE
Trvanie: 25. júna 1950 - 27. júla 1953
Protivníci: Kim Ir-sen (Severná Kórea) - Li Syn-man (Južná Kórea).
Veľmoci: Rusko a Čína podporovali sever. Vojaci Spojených štátov a 15 štátov bojovali pod vlajkou OSN za juh.
Počet obetí: Odhady hovoria o troch miliónoch.
Priebeh: Severná Kórea prekvapivo udrela a ovládala už 90 percent polostrova. Po vylodení vojsk OSN zatlačili komunistických bojovníkov až do Číny (1950). So Severnou Kóreou začali bojovať aj čínski dobrovoľníci a zatlačili vojská späť a opäť dobyli Soul. Američania poslali posily a hlavné mesto získali späť (marec 1951). Ďalej to už boli zdĺhavé pozičné boje. Rokovania o prímerí nikam neviedli, kým americký prezident Eisenhower nepohrozil jadrovou vojnou. Demarkačná línia je od uzatvorenia prímeria opäť na 38. rovnobežke.
Súčasnosť: Oba štáty sú dodnes technicky vo vojnovom stave. 38. rovnobežka je chránená prísne stráženým demilitarizovaným pásmom. Južná Kórea je prosperujúcou demokraciou západného typu, Severná Kórea je izolovaným komunistickým štátom, kde ľudia trpia hladomorom a vládne im Kim Ir-senov syn Kim Čong-il. (mch, čtk)
