Jozef Magula. FOTO - ARCHÍV TASR
BRATISLAVA - Magulovo dedičstvo z čias Mečiarovej vlády vymáha od ľudí dnešné ministerstvo financií. Vyše osemsto klientov protiprávne zrušeného podielového fondu Sporofond dostalo v týchto dňoch list, podľa ktorého musia ministerstvu zaplatiť poplatky od dvoch do vyše štrnásť tisíc za prehratý súd so štátom.
„Žalovali sme Slovenskú republiku za to, že v roku 1995 neoprávnene zlikvidovala naše úspory v Sporofonde. Chceli sme náhradu škody,“ vysvetľuje Alena Rozborilová, ktorá v podielovom fonde šetrila peniaze pre svoje deti. „Teraz od nás chcú súdne trovy dvetisíc korún za každé dieťa. Ak vraj nezaplatíme do dvadsiatich dní, pošlú k nám exekútora.“
Najvyšší súd síce uznal, že ministerstvo financií reprezentované ministrom Sergejom Kozlíkom a štátnym tajomníkom Jozefom Magulom pred ôsmimi rokmi protiprávne zrušilo jeden z najväčších privatizačných fondov. Keďže sa však rozhodnutie týkalo sporu medzi majiteľom fondu Prvou slovenskou investičnou (PSIS) a ministerstvom financií, súd neuznal nároky klientov, pretože „neboli účastníkmi správneho konania“ a neboli tak na túto žalobu „aktívne legitimovaní“.
Hovorca rezortu financií Peter Papanek tvrdí, že „každý, kto sa obráti na súd, musí niesť riziko, že ho môže prehrať a musí znášať dôsledky. Museli sme konať a vyzvať ľudí, aby zaplatili náhrady trov súdneho konania,“ hovorí Papanek. „Uvedomujeme si však zložitosť situácie. Ministerstvo financií k exekúciám nepristúpi. Náklady na exekúcie sú totiž vyššie ako ich výnos.“
Zrušenie Sporofondu v roku 1995 malo politický podtón a podľa viacerých ekonómov odštartovalo smrť slovenského kapitálového trhu. Majiteľ fondu PSIS totiž v tom čase vlastnil aj vydavateľa opozičného denníka SME (dnes má 50 %) a vtedajšia vláda chcela na trhu ponechať len spriaznené fondy.
V Sporofonde mali ľudia okolo 1,2 miliardy korún. V ostatných fondoch patriacich pod PSIS to bolo ďalších 1,6 miliardy. Väčšina ľudí svoje investície v zrušených fondoch dostala naspäť. V súčasnosti prebieha aj súdne konanie medzi PSIS a ministerstvom financií o 128 miliónov korún.
Jozef Magula pracoval v roku 1995 na ministerstve financií ako štátny tajomník. On stál za vyhlásením nútenej správy na podielové fondy spravovaných Prvou slovenskou investičnou, vtedajším majiteľom vydavateľa opozičného denníka SME. Súd neskôr uznal vyhlásenie nútenej správy za protizákonné. Magula sa neskôr stal členom Bankovej rady NBS, dnes pôsobí ako poradca guvernéra centrálnej banky. TOMÁŠ VELECKÝ
