„Za nič na svete by som nedala tamten starý kufor – je to história sama osebe,“ ukázala rukou pani Štefánia Mušková z Hvozdnice do rohu tkáčskej dielne, kde má doslova poklady. Starý lodný kufor, ktorý momentálne slúži ako miesto na ukladanie utkaných kobercov, je historickým kusom zo začiatku 20. storočia. Jeho majiteľ, vzdialený príbuzný pani Muškovej, si v ňom priviezol osobné veci z dlhodobých prác v Pensylvánii.
Iróniou osudu je údaj, že domov dorazil presne v čase atentátu na následníka trónu Rakúsko-Uhorska v Sarajeve. Prišiel teda priamo do I. svetovej vojny, ktorá sa mu nevyhla, a patril medzi tých, ktorí padli v prvých týždňoch bojov za ríšu.
Pamätný kufor tvorí spolu s kolovrátkom a drevenou truhlicou nostalgickú spomienku na minulé storočie. Aby bola idyla úplná, tak liatinové kachle v popredí sú funkčným a veľmi efektívnym spoločníkom v dielni pani Muškovej. Priniesol si ich tiež z Ameriky ďalší z jej príbuzných. Hvozdnické pastierske bačovy, inde nazývané salaše, poznajú tento ľahký a spratný starodávny výrobok, ktorý po ťažkej práci v lese a pri statku poskytoval skrehnutým ľudským údom prepotrebné teplo. Kachle doteraz vydržali nespočetné množstvo sťahovaní, premiestňovaní a vôbec nie šetrné zaobchádzanie.
Amerikánske liatinové kachle z Hvozdnice sú neopakovateľným výrobkom, ktorého energetická výhrevnosť je obdivuhodná. Práve pri nich môže pani Štefánia každý podvečer tkať svoje koberce pre radosť rodiny, priateľov a dnes aj návštevníkov jej výstav počas tradičných jarmokov ľudových remesiel na severe Slovenska.
MARIÁN KŇAŽKO
