FOTO - ARCHÍV
Kronika atletických svetových rekordov prináša nekonečné množstvo príbehov, pikantností i neriešiteľných záhad. Samozrejme, na druhej strane má aj svoje zákonitosti, našťastie nie „železné“. Všeobecne platí, najlepších výkonov histórie ubúda. Niekde strop byť musí. Ad absurdum: Nemožno sto metrov bežať za nula sekúnd.
Tabuľke dominuje stále skvelá Owensova diaľka z roku 1935, ešte aj dnes výkon medzinárodnej triedy. Akýže deň to mal chlapec tmavej pleti z Alabamy, keď za hodinu prekonal dovedna päť svetových rekordov a jeden vyrovnal? Na diaľkarsky superskok si doslova odskočil medzi štartmi (oboma rekordnými) na 100 a 200 metrov.
Prečo je medzi bradatými historickými výkonmi toľko diaľkarov? Írsky seržant Peter O‘Connor dosiahol z dreveného rozbežiska v Dubline 761 cm už v roku 1901. Na slávnostných hrách policajtov. O‘Connor nikdy predtým ani potom na žiadnych veľkých pretekoch neštartoval a nevedel, čo je to tréning!
Zo súčasníkov oslávi v sobotu dvadsaťročnicu Češka Jarmila Kratochvílová. Do Mníchova išla 26. júla 1983 súťažiť buď na dvesto alebo štyristo metrov. Náhoda chcela, že sa rozhodla pre osemstovku.
