Dvojnásobná majsterka sveta z roku 1983 (400 m a 800 m) Jarmila Kratochvílová (vľavo) so svojou zverenkou, majsterkou sveta 1999 (800 m) Ludmilou Formanovou na tlačovej besede pred Kinderiádou, veľkými atletickými pretekmi pre deti, ktoré obe organizujú a sú ich patrónkami. FOTO - ČTK
Češka bežala v Mníchove 26. júla 1983 prvú osemstovku na medzinárodnom fóre. Nemci sa tešili, že pomôže Klingerovej k domácemu rekordu…
„Keď chce byť nejaký satirik mimoriadne vtipný, umiestni svoj príbeh do Kardašovy Rečice alebo do Goločova Jeníkova. Z toho druhého mestečka pochádzam. Tam som sa narodila, tam žijem. Na gymnázium som chodila do blízkej Čáslavi. V okresnom meste bola štyristometrová dráha, organizovaná atletika. O tom som vedela, ale príliš ma to nezaujímalo. Domov som sa vždy ponáhľala. O mojom mestečku bolo široko-ďaleko známe, že pred ním autobus dlho stojí pred závorami. Tak som si to teda švihla za mamičkou poklusom,“ spomína Jarmila Kratochvílová, dvojnásobná majsterka sveta z roku 1983 (400 a 800 metrov), stále svetová rekordérka v čarovnom dielku Čekání, ktoré napísala spolu so svojím trénerom Miroslavom Kváčom.
Čakanie
Jarmilino bolo dlhé. Nebola talent na prvý pohľad. „Boli sme tri dievčatá. Najstaršia Marie bola skôr do tanca a koča, mladšia Božena sa rada motala doma. Na mňa zostali ,chlapské‘ práce. Zabávala som sa pri tom. Mala som nesmiernu radosť napríklad pri kosení. Raz, pri naháňačke cez školskú prestávku, som si všimla, že predbieham chlapcov,“ rozprávala o predohre k svojim prvým pretekom Kratochvílová na konci roku 1983, keď ju v Bojniciach bez diskusie vyhlásili za najlepšiu športovkyňu republiky.
„Pätnásť a jeden skvelý rok,“ usmieval sa tréner Kváč. Pod pazuchou mal už pripravený hrubý album všetkých novinových výstrižkov o Jarmile aj so svojimi poznámkami. Dlhoročný, tradičný darček zverenke pod stromček. Ten pre rok 1983 mal lajtmotív: Rozhoduje srdce, i postskriptum: Keď som Jarmilu videl behať prvý raz, veľmi som sa zmýlil. Ona mala veľký talent. Nezlomnú vôľu, talent na drinu.
Odhodlanie
V roku 1968 inžiniera-technika, podplukovníka Československej ľudovej armády degradovali a vyhodili. Presťahoval sa z Prahy do Čáslavi, kde si našiel miesto skladníka. Na štadióniku (dnes prekrásne športovisko) vo Vodrantoch videl prvý raz Kratochvílovú. Niečo mu hovorilo, že z toho „dreva“ raz niečo bude. Začalo sa o nej hovoriť ako o kráľovnej tréningov, ktorá je nádejou bez výsledkov. Na majstrovstvách Európy 1978 v Prahe sklamala. Vyhodili ju z reprezentácie i strediska vrcholového športu. Jarmila Kratochvílová (nar. 16. 1. 1951) bola vraj stará. Tak rozhodli straníci podľa systemizovaných miest Československého zväzu telesnej výchovy. A ani sa neangažovala, jej trénera pokorili v šesťdesiatom ôsmom.
Jarmila opäť drela v milovaných Vodrantoch. Vždy to bol milý štadiónik. V parku, pri rybníku, so šesťdráhou a malebnými typickými tribúnkami pre fanúšikov dedinského futbalu. Tam sa Kratochvílová pozviechala. O rok získala v Moskve striebornú medailu na štvorstovke, v ďalšom obliekla dres Európy v rámci viacstretnutia Svetového pohára. Zdolala nepremožiteľnú Maritu Kochovú. Na majstrovstvách Európy 1982 v Aténach skončila druhá, Nemka jej prehru oplatila. Češka však chystala jedno z najskvelejších predstavení atletickej histórie.
Rekord
Výkon, pred ktorým sa dnes skláňa svet, nebrala Kratochvílová paradoxne sprvoti príliš vážne. Na míting do Mníchova odchádzala 26. júla 1983 so zraneným stehnom. Jarmila chcela pôvodne bežať dvojstovku, ale pri kratšej, dynamickej trati by sval nemusel vydržať. Rozhodla sa pre osemstovku. Predtým ju bežala trikrát doma. Vždy išlo o sólový pokus, hoci bol z toho skvelý domáci rekord 1:56,51 min. a najlepší výkon halovej histórie 1:58,33 min., zostávala štvrtkárkou.
Nemcov rozhodnutie Češky potešilo. Klingerová z NSR sa chystala na rekord krajiny. Od štartu sa pustila ozlomkrky jedna z Nemiek. Jarmila sa dovtípila, ide o „zajaca“. Pre ňu? Kdeže, pre Klingerovú. Skúsená Češka uchopila príležitosť. Prvá štvorstovka za 56,0 s naznačuje mnohé, výsledný čas 1:53,28 min. šokuje. Svetový rekord! Z ničoho! Bez príprav!
„Nikdy som si nemyslela, že môj čas prežije storočie. Vlastne som o tom málokedy rozmýšľala. Je to taký zmiešaný pocit. Stala som sa trénerkou, vychovala nečakane majsterku sveta (Ludmila Formanová v Seville 1999 - pozn. red.), ale moja disciplína nenapreduje. Niekedy si rada čítam tabuľky s mojím menom na čele, inokedy ma to hnevá. Stále si však myslím, že Slovinka Čeplaková môže v dohľadnom čase rekord opraviť,“ hovorí rekordérka.
Dvojštart
Trénera Kváča rekord nadchol. Nebola to však pointa chystaného zázraku. V Mníchove sa z dôverných prameňov dozvedel, že Marita Kochová vynechá na I. majstrovstvách sveta v Helsinkách štvorstovku. „Vtedy mi trklo - skúsime dvojštart, vyhráme štvorstovku i osemstovku. Všetci nás odhovárali. S Jarmilou sme sa však rozhodli pevne a neodvolateľne.“ Kombináciu štvrťky a polky zvládol víťazne na veľkých pretekoch iba Kubánec Juantorena (OH v Montreale 1976).
Dňom D bol 9. august 1983. Jarmila mala medzi semifinále na 400 metrov a finále na 800 metrov prestávku presne 33:28 minút. Prvú zlatú medailu získala za čas 1:54,68, predtým vyhrala semifinále na polovičnej trati za 51,08 s. O deň finále na 400 m vo svetovom rekorde 47,99 s. Prvá žena sveta bežala štvrtku pod 48 sekúnd. Helsinské OH 1952 patrili neopakovateľne Zátopkovi, prvý svetový šampionát atletickej histórie rovnako nenapodobiteľne Kratochvílovej.
Podraz
Vrcholom českej atletickej legendy mala byť olympiáda v Los Angeles 1984. Potentáti východného bloku však v poslednej chvíli nedovolili svojím športovcom v Kalifornii štartovať. Vraj z obáv o ich bezpečnosť. V skutočnosti ako revanš za bojkot moskovskej olympiády viacerými nekomunistickými krajinami. Ako gesto za okupáciu Afganistanu sovietskymi vojskami. To isté nebolo to isté. Okupácia bola faktom, obavy o bezpečnosť úbohou výhovorkou. Navyše, pretekári západných krajín mohli v ZSSR štartovať individuálne, ba mnohé krajiny olympijské výbory zo Západu odporúčanie amerického prezidenta Cartera nerešpektovali.
Kratochvílová sa v roku 1984 akoby stratila. Tí, čo ju poznali, vraveli, že plakávala, ba prepadala bolestníctvu. Mlčala. Ani dnes nehovorí o tejto téme rada. „Jedno nezmyslené rozhodnutie úplne zmenilo môj život. Bol to podraz na všetkých. Ja som stratila chuť športovať.“
