Kto by to bol čakal. Veľa nechýbalo a Martina Moravcová by sa do finále 200 m voľný spôsob ani nedostala. Napokon postúpila ako posledná a ôsma dráha, ktorá pretekárke s týmto umiestnením po semifinále patrí, jej priniesla šťastie. Od začiatku nasadila vysoké tempo, držala si prvé miesto. Viedla po päťdesiatich, sto i stopäťdesiatich metroch. Už-už sa zdalo, že si pláva po prvé svetové zlato z dlhého bazéna, no vo finiši bola rýchlejšia o tri roky mladšia Bieloruska Alena Popčenková.
Rozhodlo dvanásť stotín, no Martina žiarila ako slniečko. „Paráda, nečakala som, že skončím tak dobre. Ôsmu dráhu má rada. Vedela som, že to musím napáliť, lebo len v strede bazéna by som mala prehľad o súperkách. Keď som po stovke videla, že sú ostatné vzadu, povzbudilo ma to. Záverečnú päťdesiatku som však už nemala šancu vidieť, lebo som dýchala do druhej strany. Tušila som však, že to bude dobré,“ usmievala sa Martina v mixzóne po tom, čo ju vystískal rozradostený tréner Steve Collins a hneď vzápätí mama.
„Ja som od nej niečo veľké čakal. Poznám Martininu mentálnu silu a spoliehal som sa na ňu aj pred týmto finále. Nebolo podstatné, že šla do finále s najhorším časom,“ priznal Collins. Pre Moravcovú to bol druhý najlepší čas v kariére na tejto trati, len o 12 stotín horší, než akým si pred tromi rokmi na olympiáde v Sydney doplávala po striebro. Presne takým si včera Popčenková dohmatla po najcennejšiu medailu, no zlaté vízie Martinu tentoraz vôbec nemátali. „Pred štartom som uvažovala o štvrtom-piatom mieste, nemám dôvod byť nespokojná. Striebro je krásne. Veď túto trať som vlani poriadne na žiadnej súťaži neplávala. Viac som sa sústredila na stovku, ale to tak býva. Na jednu trať sa pripravujem, na druhej sa mi darí.“
RASTISLAV HRÍBIK, Barcelona
