FOTO - REUTERS, ČTK/AP
Na prvý pohľad sa zdá byť čudné, prečo sa Saddámovi synovia skrývali práve v severoirackom Mosule. Ten je totiž tradične považovaný za súčasť kurdských území a Kurdi boli spomedzi irackých obyvateľov Saddámovymi hlavnými protivníkmi. Udaj a Kusaj sa tak zdanlivo išli schovať do jamy levovej.
Predpokladalo sa naopak, že ak sú Saddámovci ešte na území Iraku, budú sa skrývať na hraniciach so spriatelenou Sýriou alebo na husto obývanom sunnitskom území na sever od Bagdadu, ktoré obýva Saddámov kmeň. Leží tam aj diktátorovo rodné mesto Tikrít a práve tu mal jeho režim vždy najväčšiu podporu. Dodnes sa tu odohráva väčšina útokov proti spojeneckým vojakom.
Vec je ale zložitejšia. Okrem známej logiky, že pod lampou je najväčšia tma a práve na kurdskom severe ich možno nebudú hľadať, mal Mosul z hľadiska Saddámovcov aj iné prednosti.
Podobne ako susedný Kirkúk patril Mosul k strategickým centrám irackého ropného priemyslu. Obe mestá boli v dobách diktatúry hlavnými cieľmi arabizačnej kampane, spočívajúcej hlavne v násilnom vyháňaní pôvodného kurdského obyvateľstva a jeho nahradzovaní režimom lojálnych Arabov. Týchto Arabov teraz pre zmenu z mesta a zo svojich niekdajších domov vyháňajú vracajúci sa Kurdi. Mosul a jeho okolie je tak plné Saddámových prívržencov, ktorí pádom jeho režimu veľa stratili a podporujú ho v odpore.
