Kusaj a Udaj na archívnych fotografiách. V strede dom, v ktorom ich Američania zabili. FOTO - REUTERS, ČTK/AP
Pre obete irackého režimu, na ktorých utrpení sa Saddámovi potomkovia výdatne podieľali, a pre spojencov, ktorí vyčerpali veľa síl a peňazí na to, aby Saddámovcov dolapili, je to určite zadosťučinenie.
Je to však aj veľká neznáma. Zásadná otázka znie: prispeje smrť Udaja a Kusaja k upokojeniu situácie v Iraku? Analytici sú opatrní a hovoria: krátkodobo zrejme nie, dlhodobo asi áno.
Z krátkodobého hľadiska sa nedajú vylúčiť nové útoky na amerických vojakov motivované pomstou. „Asi to nezastaví útoky proti našim vojakom, ale predpokladáme, že to oslabí skupiny riadené Saddámovými synmi,“ povedala pre New York Times bývalá analytička CIA Judith Yaphová.
Iní analytici však medzi Saddámovými synmi a útokmi na amerických vojakov v posledných týždňoch nevidia priamu súvislosť. Podľa nich mali príliš veľa starostí s unikaním spojencom na to, aby ešte riadili operácie „hnutia odporu“.
Navyše, obaja boli takí nepopulárni, aj v kruhoch blízkych ich otcovi, že sa nedá predpokladať, že miera lojality k nim bola vysoká a že by kvôli nim niekto riskoval.
V každom prípade prevláda názor, že pre Iračanov bude smrť dvoch z trojice najvplyvnejších exponentov bývalého režimu signálom, že ich vláda sa už nevráti. Istí si budú až vtedy, keď uvidia mŕtve telá Saddámových synov. Zatiaľ im ich neukázali. Istota by ich mala odradiť od útokov na Američanov a prinútiť ich k väčšej ochote s nimi spolupracovať.
Znamenalo by to však aj to, že smrťou Saddámových synov sa zrazu rozplynú všetci, čo so zbraňou v ruke vzdorujú spojeneckej prítomnosti v krajine. Takýto scenár je však vzhľadom na politické a mocenské záujmy, ktoré sa Irakom preháňajú, síce príjemný, ale skôr nereálny.
Dolapenie Saddámových synov je veľkou úľavou pre spojencov. „Má to jasný politický význam,“ hodnotí akciu námestník Condoleezzy Riceovej Stephen Hadley. Znamená, že hlavne Američania sú schopní plniť svoju postsaddámovskú agendu, na čo doteraz chýbali významnejšie dôkazy.
To, že Saddámovi synovia už nežijú, pomôže Bushovi a Blairovi na čas odvrátiť pozornosť od obvinení zo zlyhaní, ktoré sprevádzali prípravu útoku proti irackému diktátorovi.
Pre amerických zákonodarcov a verejnosť je to dôkaz, že prítomnosť amerických vojakov v oblasti je nevyhnutná, pretože sa nezužuje len na bránenie sa irackým partizánskym akciám.
Saddámovi synovia už nežijú. Osud ich otca však nie je známy. Faktom je, že teraz sa všetky vyšetrovacie kapacity povzbudené predchádzajúcim „úlovkom“ sústredia na neho. Podľa analytikov sa kruh okolo neho čoraz viac uzatvára. Má vraj menšie šance ako jeho synovia skryť sa. Nič iné, ak skutočne stále žije, však doteraz nerobil a zatiaľ sa mu darilo.
