Jozef Gönczöl: „Bývalý generálny riaditeľ slúžil od roku 1969. Ja som mal vtedy mesiac.“ FOTO SME – PAVOL MAJER
V júni zatkli colníkov z pobočky vo Vlčom hrdle. Kontrolóri a preclievači majetku sú obvinení z prijímania úplatkov a založenia zločineckej skupiny. Brali najmenej päť eur za jedno konanie. Podvody páchali pri preclievaní cisterien s pohonnými látkami, získavali z nich aj benzín.
O pár dní neskôr zadržali policajti zase svojich kolegov z hraničnej a cudzineckej polície, ktorí brali úplatky za pečiatky do pasov pre Rumunov, ktorí potrebovali doklad, že opustili Maďarsko. Zarábali niekoľko desiatok tisíc. O korupcii v colnej správe sme sa rozprávali s generálnym riaditeľom colníc JOZEFOM GÖNCZÖLOM. Do úradu nastúpil pred pár mesiacmi.
Prečo ste začali práve vo Vlčom hrdle?
„Začali sme aj na iných miestach, prípady sú rozpracované už dlhší čas. Niečo podobné sa už stalo v Košiciach, Čiernej nad Tisou, v Žiline. Tento prípad bol sledovaný vyše roka. Ak by to bolo na nás, veci by sme urýchlili, ale do veci vstupuje aj vyšetrovateľ. Ukončenie prípadu záležalo na tom, či bolo dosť dôkazov.“
Ako ste sa dozvedeli o Vlčom hrdle?
„Neviem presne povedať, odkiaľ prišiel podnet. Neprišiel od colníkov, skôr zvonku. Medzi ľuďmi sa hovorilo, že sa vo Vlčom hrdle niečo deje, že je tam lacný benzín.“
Hovorí sa to o mnohých miestach.
„To je pravda.“
Všetky kontrolujete?
„Máme na inšpekcii obmedzený počet ľudí.“
Zmena colníkov, ktorú ste zaistili, bola vytypovaná, alebo ste na ňu narazili náhodou?
„To je vec prípravy zásahu. Iste to nebola úplná náhoda.“
Ak by ste prišli o niekoľko hodín neskôr a bola by tam už iná zmena, nestalo by sa to isté?
„Nie.“
Striedajú sa ešte colníci na východnej hranici tak, aby ich nestihli skorumpovať?
„Momentálne nie. Kolotoče sa robili najmä vtedy, keď sa očakávali nejaké aktivity najmä na východnej hranici. Ide tam alkohol, tabak – položky, na ktorých sa dá zarobiť veľa peňazí. Ak sme mali informácie, že colníci v niečom idú, riaditeľ úradu sa snažil dohodnúť s iným riaditeľom, alebo zasiahol generálny riaditeľ.“
Znamená to, že dnes už situácia nie je taká vážna?
„Nie. Je to dosť náročné na personál. Stiahnete pobočku niekde v regióne Komárna na to, aby išla pracovať na východné Slovensko. Pritom musíte zabezpečiť prevádzku aj v Komárne. Skôr sa nám zdá vhodnejšie, ak koná inšpekcia. Dáte tam nového colníka, ale nikde nemáte zaistené, že nebude robiť to isté. Mali sme prípady, keď dosadených colníkov ihneď kontaktovalo podsvetie a dostávali rôzne ponuky.“
Zmenil sa spôsob kontroly colníc? Povedali ste, že sa to tam stále deje.
„Nepovedal som, že sa to robí iba na východnej hranici.“
Áno, ale hovorili sme o nej. Buď tam nie je žiadna kontrola, alebo beží iná?
„Beží a je to pod dohľadom. V krátkom čase sa dozviete o ďalších výsledkoch. Korupcia nie je merateľná. Nezáleží na tom, či colníci zarábajú lepšie alebo nie. Máme informácie z celého sveta. Aj v takých bohatých krajinách, ako sú Spojené arabské emiráty, boli zatvorení ľudia, dokonca aj generálny riaditeľ. Mal byť popravený, nakoniec ho oslobodili. Skôr záleží na kultúre národa.“
Už teraz vyhlasujete, že bude ďalší záťah. Nemaríte vyšetrovanie? Čo ak sa niektorí zľaknú a zahladia stopy?
„Ak by to malo nejakým spôsobom korupciu zastaviť, tak to vyhlásim aj na kameru.“
Našli ste tu po svojom predchodcovi nejaké nedostatky?
„Nie. Bol som námestníkom riaditeľa pre oblasť integrácie, informatiky a vzdelávania. Veľa vecí je pre mňa nových.“
Viete, prečo odišiel? Hovorilo sa o podozrení zo sprenevery 500 miliónov korún.
„V médiách sa hovorilo o všelijakých veciach. Pokiaľ na vás takýmto spôsobom tlačia, človeka to unaví. Bývalý generálny riaditeľ slúžil od roku 1969. Povedal si, že stačilo.“
Ako sa vstup do únie prejaví na počte zamestnancov v colnej správe?
„Prvá predstava bola mínus 266, ale potom bola korigovaná na 400 ľudí v prvej etape. V materiáli chýbajú analýzy, čo bude po vstupe. Predstava sa vzťahuje k 1. máju 2004. Musíme pristúpiť k regionálnemu prerozdeleniu colných úradov.“
Po vstupe do únie bude aj druhé kolo prepúšťania?
„Záleží na tom, ako sa bude vyvíjať situácia. Niektoré krajiny únie boli vo veľmi podobnej situácii koncom roku 1992, keď sa rušili vnútorné hranice. Priemerný úbytok bol asi 15 percent.“
Ľudia z Bratislavy asi nebudú chcieť ísť na východ.
„Áno, máme problém, ako bratislavského colníka poslať na ukrajinskú hranicu. Počul som, že veľa ľudí sa chystá dať výpoveď práve z tohto dôvodu.“
Ako sú colnice technicky vybavené, aby sa dalo odhaliť pašovanie tovaru?
„Röntgeny nemáme. Teraz máme jeden čínsky dostať. Je to obrovská investícia, ak by sme to museli zaobstarať my. Takto zaplatíme iba 20 miliónov korún.“
Potešil vás čínsky dar?
„Je s tým veľmi veľa administratívnej práce, ale myslím, že to bude prínos.“
Nie je jeden prístroj na celé hranice málo?
„Východná hranica má 2 cestné a 2 železničné priechody. Chystáme ešte jeden projekt v rámci PHARE, kde by sme mohli dostať ďalšie röntgeny.“
Číňania nám ten dar dali, aby sme ho propagovali. Budete to robiť?
„Ak budú úspechy, tak budeme propagovať svoje vlastné úspechy. Pokiaľ by nám práve tento röntgen k tomu úspechu dopomohol, tak poviem, áno bolo to odhalené vďaka tomu prístroju.“
Nie je často počuť, že by sa u nás zadržal väčší kontraband. Nie je úspechov málo?
„Neviem vám povedať, ako sme na tom štatisticky. Treba povedať, že nie vždy, ak vieme, že cez nás ide droga, ju zachytíme. V spolupráci s ostatnými krajinami môžeme tovar pustiť ďalej. Zachytenie urobia v mieste konečného adresáta, kde môžu bandu rozbiť.“
Nepociťujete vy osobne tlaky o podplatenie či ovplyvnenie?
„Nie, ale anonymy už prišli. Nie na mňa, ale takého charakteru, že niekde sa niečo deje.“
Preverujete všetky?
„Každý sa snažíme preveriť, ak sú v ňom konkrétne podnety.“
Kontrolujete aj, aký majú colníci majetok?
„Prednedávnom bol prijatý zákon, na základe ktorého budú musieť podávať majetkové priznania. Týka sa to aj ich rodinných príslušníkov.“
Aký je priemerný plat colníkov?
„Dnes by to malo byť okolo sedemnásťtisíc korún.“
ROMAN PATAJ
MONIKA ŽEMLOVÁ
