EÚ zdôrazňuje, že treba vyrovnávať ekonomické rozdiely medzi kandidátskymi štátmi a úniou, pretože sa prehlbujú. Nestrácame tým nádej na vstup?
„Reformné krajiny zaznamenali rôzne výsledky, napríklad Česko malo aj dvojročný hospodársky pokles. My rast udržiavame, aj keď predchádzajúce vlády ho dosiahli skôr na účet zadlžovania. Podľa poslednej správy Európskej komisie sme s okolím porovnateľní. Problémom je však stále vysoká miera nezamestnanosti a nízky príliv investícií. Ak sa s týmto dokážeme vyrovnať, nevidím to dramaticky.“
Môže sa stať nedostatočný ekonomický rast vážnou prekážkou vstupu do únie?
„Rast pod tri percentá znamená udržiavanie alebo prehlbovanie zaostávania. Aby sme úniu nedobiehali iba v politicko-legislatívnej rovine, ale predovšetkým v ekonomickej, potrebujeme podstatne vyšší rast.“
Pri rokovaniach s EÚ sa často kritizujú ekonomické rozdiely v regiónoch. V akom čase sme schopní tento problém zvládnuť?
„Vnútorné rozdiely v rámci Slovenska nemožno odstrániť rýchlo. Je to vec postupnej decentralizácie. Časový horizont vstupu zostáva na rokoch 2004–2005. Otázne je, či budeme dobre pripravení, aby sme mohli do únie vstúpiť. Dúfam, že vnútorná reforma sa začne po schválení novely ústavy. Naša spoločnosť je už viac-menej odkázaná na eurointegráciu a s ňou súvisiace reformy.
Ako príklad môže poslúžiť Írsko, ktoré vstúpilo do únie začiatkom 70. rokov. Sústredilo sa na regionálnu politiku, informačné technológie, na malé a stredné podnikanie. Írsko je pre nás vzorom aj preto, lebo po vojne bolo zaostalejšie ako Slovensko a dnes už dostihlo priemer EÚ.“
Je vstup do únie všeliekom na životnú úroveň?
„Nie všeliekom, ale nevyhnutnou podmienkou.
Myšlienku európskeho zjednocovania treba chápať ako súčet bohatších a chudobnejších. Všetko v záujme toho, aby aj Slováci mohli zo spoločnej Európy získať.
Inak sa táto myšlienka môže veľmi ľahko otočiť do emocionálnej polohy. Treba totiž vedieť, že aj od nás sa očakáva pomoc pre tých, ktorí sú na tom horšie. Ide o náš záujem, lebo napríklad destabilizovaná a zaostávajúca Ukrajina či problematický Balkán môžu negatívne ovplyvniť naše hospodárstvo a spoločnosť. Nejde teda iba o hospodársky rozvoj, ale aj o rast európskeho povedomia.“
JURAJ TOMAGA
