„Ak by malo Slovensko mieru rastu dôchodku na obyvateľa o 2 percentá vyššiu, ako je v únii, potom by trvalo približne 50 rokov, kým by dosiahla európsky priemer dôchodku na hlavu. Ak by sa rozdiel v tempe zvýšil na 4 percentá potom by to mohlo trvať o polovicu kratšie,“ povedala minulý rok ministerka financií Brigita Schmögnerová.

Na Slovensku zarábame zhruba o polovicu menej ako v štátoch Európskej únie. Priepastný rozdiel medzi cenou práce u nás a v západnej Európe je možno hlavnou príčinou obáv z prijímania kandidátskych štátov.

O tom, že naša životná úroveň sa priblíži k tej, ktorá je v únii, môžu snívať v najlepšom prípade naše deti.

O „dobiehaní“ však zatiaľ nemôže byť ani reči, pretože naše tempo hospodárskeho rastu zodpovedá dnes po počiatočnom prehriatí našej ekonomiky priemeru únie.

Na vine sú najmä desaťročia plánovaného hospodárstva. Roky budovania socializmu v ľuďoch potlačili tvorivosť a súťaživosť.

V roku 1989 obnažili slabé stránky socialistického modelu ekonomiky sami ľudia. Stratili záujem o domáce produkty a kupovali tovar z dovozu. Neschopnosť našich podnikov konkurovať v trhových podmienkach priniesla krach celých odvetví a nezamestnanosť.

Proces zmien mal okrem demokratizácie pozostávať predovšetkým z ekonomickej liberalizácie. Opustenie socialistických výhod sa však ukázalo ako sociálne ťažko únosné, v niektorých prípadoch dokonca ako takmer nemožné. Politické strany, ktoré mali ekonomické reformy vo svojom programe, vo voľbách väčšinou neuspeli.

Pomalé reformy a politická privatizácia odradili zahraničné investície, ktoré sa v „lepších“ krajinách bývalého socialistického bloku stali motorom rozvoja. K nám prichádzajú až teraz, teda o niekoľko rokov neskôr.

„V období 2001–2004 dôjde k postupnému oživeniu rastu HDP a všetkých jeho zložiek,“ uvádza správa o hodnotení strednodobých priorít hospodárskej politiky, ktorú spolu so Slovenskom vypracovala Európska komisia. Na konci tohto obdobia by sa mohol ekonomický rast na Slovensku dotýkať až hranice šiestich percent. To znamená, že by mohol výrazne prevýšiť priemerný rast v únii. V takom prípade by sa do roku 2004 mohol zmierniť rozdiel v tvorbe HDP na jedného obyvateľa zo 47 percent (v roku 1998) na 54 percent.