FOTO – AP
rafia – ktorým porušuje svoje súkromie a aj súkromie svojich diel a vracia sa v rámci rozmanitých úvah o literatúre všeobecne, ku svojej predošlej tvorbe, najmä k titulom Rekviem (Requiem, č. 1998), Pereira sa domnieva (Sostiene Pereira), Žena z Porto Pim (Donna di Porto Pim) a Čoraz viac je neskoro (Si sta facendo sempre piu tardi) – všetky tieto tituly vyšli v slovenskom či českom preklade.
„V esejach vychádzam z myšlienky Josepha Conrada, že vytvorenie literárneho diela a úvahy o jeho význame sú dve oddelené činnosti, ktoré medzi sebou nemajú priamu súvislosť,“ povedal Antonio Tabucchi pre taliansky denník La Repubblica.
Toto radikálne poňatie textu a jeho interpretačnej nadstavby Tabucchiho lákajú k najrôznejším literárnym hrám, ku koketovaniu s čitateľom, k pohrávaniu si so svojou vlastnou produkciou aj s príbehmi a životmi iných. „Provokovali ma vždy, spomeňte si na zbierku próz Sny o snoch (Sogno dei sogni).“ V nej si autor predstavuje sny, ktoré sa mohli snívať známym osobnostiam svetových dejín a často mohli mať vplyv na ich slávne skutky. Antonio Tabucchi prevracia často skutočnosť na ruby a keď už sa mu podarí čitateľa presvedčiť, zasa všetko vracia do pôvodnej polohy, dopĺňa svoje vlastné diela odbočkami, doslovmi, niekedy aj analýzami.
Čitatelia, z ktorých mnohí poznajú jeho diela takmer naspamäť, síce nenájdu žiadny tajný interpretačný kľúč, ale iste ocenia jeho snahu dať niektorým miestam nové rozmery. Čím hlbšie poznáte Tabucchiho písanie, tým väčší zážitok budete mať z týchto jeho esejí. Iba dobrý znalec je schopný nakoniec rozlíšiť, čo Tabucchi myslí vážne, a čo nie, čo je rafinovaná fikcia a čo je snáď skutočná sonda do jeho kompozičných a významových štruktúr.
GIUSEPPE BARTEZZAGHI, Rím
