Ondřej Vetchý s kokeršpanielom Barčou z filmu Tmavomodrý svět. Ondřej Vetchý (1962) bol trikrát nominovaný na Českého leva (za postavy vo filmoch Golet v údolí, Kolja a Báječná léta pod psa) a za postavu Dana v Dome pre dvoch bol nominovaný na Európsku filmovú cenu Felix.
FOTO - JIŘÍ HANZL
V Bratislave bude dnes premiéra najdrahšieho filmu českej kinematografie (240 miliónov Kč). Tmavomodrý svět režiséra Jana Svěráka a scenáristu, jeho otca Zdeňka láme aj rekordy v návštevnosti a netají sa ambíciou zaútočiť na Českých levov a možno aj Oscara. Príbeh o priateľstve novodobých rytierov - československých letcov počas druhej svetovej vojny príde do slovenských kín koncom budúceho týždňa.
„Františka Slámu nemohol hrať nikto iný, pretože Ondřej je pre túto postavu najlepší a vlastne aj jediný,“ tvrdí svěrákovský tandem. Herec ONDŘEJ VETCHÝ porozprával nielen o svete v tmavomodrom.
Scenár vám vraj napísali na telo. Nedopadla na vás prílišná ťarcha zodpovednosti, keď úspech filmu závisel vo veľkej miere od vás?
„Je pravda, že som bol vo filme namočený viac než v akejkoľvek práci predtým. Už dva roky pred nakrúcaním som vedel, že Slámu budem hrať ja, a tak sme mali na prípravu dlhý čas. Keď sme vyšli na pľac, len sme ‘rozbalili‘ to, o čom sme predtým rozprávali.“
Ako vyzerala vaša príprava?
„Keď som mal pätnásť-šestnásť rokov, chodil som do zberných surovín, kde som kupoval knihy s tematikou druhej svetovej vojny a najmä o našich letcoch. Pánovi v zberni som dal desať korún a on mi dovolil zobrať si knihy. Všetky veci som mal teda v sebe nahromadené a teraz sa tento problém len otvoril. Prípravou na Tmavomodrý svět bol teda môj celý život.“
Údajne bol na vás Jan Svěrák tvrdý. Neprihliadal na vaše účinkovanie v Obecnej škole a Koljovi?
„V Koljovi som vyhral konkurz s Bolkom Polívkom. Bol som rád, že si ma Honza vybral. Stali sme sa priateľmi, čo však prinášalo aj zvýšené nároky na mňa. On je perfekcionista. Náročný na seba aj na iných. Je pravda, že do režisérovej predstavy sa nikdy netrafíte úplne presne, aj keď vydáte zo seba maximum.“
V Slámovi ste sa k Svěrákovej predstave priblížili?
„Nemal veľké výhrady, ba v istom ohľade som jeho predstavy naplnil určite. Honza nikdy nešportoval ani sa nebil, takže mnoho vecí je pre neho dosť vzdialených. O mne si myslel, že som hrdina, ktorý sa ničoho nezľakne. Počas nakrúcania boli okamihy, keď išlo o život, no Honza bol presvedčený, že to zvládnem.“
Myslíte na skákanie do mora pri Myse dobrej nádeje?
„Áno. More malo dvanásť stupňov a boli tam obrovské vlny. Vo filme je z tej atmosféry len torzo, pretože veľké vlny boli nepoužiteľné. Navyše v tých miestach je najväčší výskyt bielych žralokov na svete.“
A čo povestní českí kaskadéri?
„Chcel ich použiť pri celkových pohľadoch, aby som si odpočinul. Keď však prišiel kaskadér a vyskúšal more, vyhlásil, že on to robiť nebude. Na druhý deň sa to zopakovalo aj pri ďalšom. To sú ale debilní kaskadéri, vyhlásil Honza a rozhodol, že to urobím ja. Musím povedať, že žraloky boli najmenšou hrozbou. Vo vlnách som bojoval o život. V Honzových očiach som sa však stal nebojácnym hrdinom.“
O vás je známe, že hráte nadoraz. Nie je to v prípade vašej divadelnej postavy Vincenta van Gogha samozničujúce?
„V priebehu nakrúcania som sa Vincenta musel vzdať. V septembri sa k nemu vrátim po vyše roku. Už nie v divadle Ungelt, ale v Činohernom klube. Tá hra je naozaj hrozná, lebo nedokážem ani pri jednom predstavení poľaviť. A tak vždy tak trochu zomriem. Ničí ma to a len pomaly sa z toho vymaňujem. Teraz som o rok starší a uvidím, ako sa s tým budem vedieť popasovať.“
V jednom rozhovore ste sa priznali, že ste trémista. Čo vás stále ženie na javisko?
„Trémista som, ale javisko ma vždy spúta. Keďže v hierarchii mojich hodnôt je na prvom mieste priateľstvo a láska, tak ma režiséri, ktorých mám rád, budú mať v pasci. Ak si udržím aj divácke sympatie, stále budem cítiť potrebu chodiť do divadla. Vtedy je to krásne väznenie.“
Trikrát ste boli nominovaný na Českého leva, no ani raz vám cenu neudelili. Nemrzelo vás to?
„Mrzelo ma to v prípade Goleta v údolí. Režisér Zeno Dostál medzičasom zomrel a hovoril som si, že by bolo krásne dostať cenu v jeho filme. No čo, akademici mi hovoria: Ty ju ešte toľkokrát dostaneš. Prvýkrát som to preceňoval, potom som sa už stal odolný. Samozrejme, bolo by príjemné mať nejakú sošku, ale tie nie sú všetko. Viac ma potešila cena od divákov, ktorí ma uprednostnili pred ocenenými hercami.“
Pripravujete film s Jurajom Nvotom. O čom bude?
„Mal by sa volať Nežné krutosti a scenár je situovaný do prvej republiky. Dej sa odohráva na Slovensku a v čomsi mi moja postava pripomína Valmonta. Ako ľudia žijúci v istej lokalite riešia každodenné problémy. Nakrúcanie by sa malo začať v októbri tohto roku a už sa teším na svojich priateľov zo Slovenska - Janka Kronera, Adyho Hajdu a ďalších.“
