ých informácií Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave.

Ako by sa mala správne vyberať škola?

„Žiak by sa mal snažiť spoznať sám seba, na základe toho si vytýčiť plán, zastávky na svojej ceste. Nevidieť len horizont prijímacích skúšok a ostatné ukáže čas. Iste, čím vyššiu kvalifikáciu človek má, tým má väčšiu šancu. Ale rodičia by si mali všímať aj záujmy dieťaťa.“

A čo rodičia žiakov, ktorí nemajú vyhranený záujem? Podľa čoho sa majú orientovať?

„Môžu im pomôcť pedagogicko-psychologické poradne, vedia celkom spoľahlivo rozoznať, na čo sa dieťa hodí a na čo nie. Horšie je to však s ich orientáciou na trhu práce. Nájsť pre dieťa vhodnú školu je pre rodičov, najmä detí na základnej škole, veľká zodpovednosť. Školský systém je postavený tak, že pre svoje povolanie by sa mali rozhodnúť štrnásťročné deti. Teória však hovorí, že ľudia v tomto smere dozrievajú až okolo dvadsiateho roku.“

Akú úlohu vo výbere školy hrajú výchovní poradcovia?

„Výchovní poradcovia majú balík základných informácií o školách a odboroch, ale pracujú len pár hodín do mesiaca a nemôžu sa každéme dôkladne venovať. Ak sa študent chce dopátrať k podrobnejším informáciám, obávam sa, že je to na ňom.“

Čo by ste poradili tým, čo bývajú v regióne s vysokou nezamestnanosťou?

„Tu je riešenie ťažké. U nás nie je tradíciou sťahovať sa za prácou a riešením nie je ani to, aby sa všetci sťahovali do veľkých miest. V tejto situácii je dôležité vybrať si taký smer štúdia, ktorý dá človeku šancu uplatniť sa v regióne - orientovať sa podľa toho, o ktoré odbory je záujem. Dobrou príležitosťou na uchytenie je vysoká škola. A keď už nejakú kvalifikáciu máme a je problém nájsť si zamestnanie, je tu možnosť vytvoriť si vlastnú firmu a začať podnikať. I keď ani to nie je ľahké, najmä odberateľský potenciál je veľmi slabý.“

Aké dostupné zdroje informácií by rodičom mohli pomôcť zorientovať sa pri výbere školy, uplatnení v praxi a záujme o odbor?

„Hádam najprv úrad práce. Tam sa dá zistiť, ktoré kvalifikácie sú v regióne žiadané, ktoré nie. Pozrieť si dlhodobé štatistiky. Dobrým zdrojom je internet, cez stránku ministerstva školstva sa dá prepracovať ku všetkým vysokým školám. Existujú rôzne publikácie - Kam na vysokú školu, Pred štartom na strednú školu, Pred štartom na vysokú školu… Sú v nich zoznamy škôl, kompletné adresy, uplatnenie absolventov, študijné odbory, podmienky pre prijatie.“

Ktoré odbory sa u nás preferujú?

„U nás sa darí hlavne takým odborom, o ktoré majú záujem rodičia a školy. Nie vždy však platí, že je o ne záujem aj na trhu práce. Darí sa odborom, o ktorých si „vzdelávači“ myslia, že toto by mohlo byť ono. Iste, problém je aj v tom, že ťažko povedať, ktoré odbory budú o päť rokov, keď žiak vyštuduje, atraktívne.“

Sú odbory, o ktorých môžete povedať, že je o ne chronický nezáujem na trhu práce?

„Príkladom by mohlo byť bankovníctvo. Banky dosiahli vrchol svojich možností zamestnávania ľudí, teraz skôr racionalizujú, redukujú počty zamestnancov. Záujem o štúdium bankovníctva je však až desaťnásobne väčší ako počet prijatých žiakov. Z tých, čo odbor naozaj vyštudujú, sa v tomto sektore uchytí možno len necelá polovica. Koľko ľudí to však vie? Každý si pamätá len to, že sú tam dobré výplaty. Útlm je aj v baníctve, v strojárstve. Predsudky sú i voči chémii.“

Myslíte si, že rodičia a deti majú dosť informácií o tom, ako si vybrať školu?

„Keby sme urobili sondu u deviatakov, zrejme by sme boli prekvapení, ako málo povolaní poznajú. Len tie známe z televíznych seriálov a blízkeho okolia - lekár, sestrička, predavač, kuchár… Ale povolaní je oveľa viac. Podobne je to aj s rodičmi, nemajú dosť informácií, niektoré prehliadajú. Keby boli vnímavejší, možno by sa rozhodli inak.“

SOŇA REBROVÁ