Tungovi kritici však tvrdia, že kríza zďaleka nie je zažehnaná. „Je jedno, ako silno podporuje Čína Tunga, ten ostáva stále len postrelenou kačkou,“ povedala agentúre AP jedna z opozičných poslankýň provinčného parlamentu.
Jej slová podporujú i vyjadrenia politických analytikov. Televízne úsmevy a potriasania rúk sú podľa nich len zásterkou. Za zatvorenými dverami si totiž Tung údajne prežil svoje. Najhlasnejšie mu vraj vyčítali, ako mohol tak naivne podceniť demonštrácie, z ktorých sa napokon vykľuli najväčšie protesty za posledných 14 rokov.
Hongkončanov vtedy vyhnala do ulíc novela zákona o podvratnej činnosti, ktorá podľa jej odporcov potláča základné ľudské práva a dáva čínskej vláde väčší manévrovací priestor. Tung síce pod tlakom zákon odložil, úplne sa ho však nevzdal. Prodemokratickí aktivisti preto žiadajú jeho hlavu.
Do schválenia zákona však tlačí Tunga aj Peking. Čínsky prezident Hu Ťin-tao mu v sobotu jasne naznačil, že Hongkong ho musí prijať a nebrať ohľad na „zahraničné mocnosti a vonkajšie sily“.
Tung je tak v neľahkej pozícii. Pritom nejde len o kvalitu demokracie. Nespokojnosť rastie i so stúpajúcou nezamestnanosťou, ktorá tento mesiac dosiahla rekordných 8,6 percenta. Spôsobilo ju hlavne rozšírenie choroby SARS, boj s ktorou premiér podľa analytikov nezvládol.
Najväčšie hongkonské denníky napriek všetkému čínsku podporu Tungovi vítajú. Zároveň ho však varujú, že viezť sa na vlne relatívnej popularity čínskej vlády môže byť nebezpečné. „Musí získať podporu vlastnou politikou a vlastným vedením,“ pripomína jeden z nich.
Či sa mu to podarí, je otázne. Po dohode s čínskym vedením sa spolieha na posilnenie ekonomiky. Obe strany sa totiž domnievajú, že s rastom hospodárstva utíchnu aj žiadosti o posilnenie demokracie. Mnohé nedemokratické režimy, ku ktorým Čína napriek mnohým zmenám stále patrí, sa však v tomto predpoklade zmýlili.
MARIAN MAJER
