Ortodoxní Židia sa občas dajú zlákať na svetské radosti. FOTO - ČTK
Štíhly, asketický Tuvia sa kníše v modlitbe v izbe pod obrazom veľkého chasidského rebeho z Braclavi. Modlí sa niekoľkokrát za deň pri najbežnejších úkonoch - pri jedle, keď je s deťmi, ale aj na toalete. Bohu treba ďakovať za všetko.
Má preduchovnený výraz a oči chasida z geta kdesi na východe Európy. Sú veľké, tmavé, v tvare mandle. Jeho úsmev je trochu trpký. Zdedil ho po predkoch, ktorých ruskí vojaci naháňali toľko, až ich vyhnali za Atlantik, do Ameriky.
Tuvia je prvý z rodiny, kto po sto rokoch opustil New York a prišiel do Izraela. „Bol som trochu sklamaný,“ hovorí o dni, keď prišiel do zasľúbenej krajiny a stále sa pozerá na modlitebné šnúrky, čo mu trčia z nohavíc. Asi by sa radšej zase modlil ako rozprával o svojich pocitoch.
„Myslel som si, že ľudia sú tu viac oddaní náboženstvu, tak ako my doma, v našej komunite. Všetko je tu príliš komerčné, mladí chcú žiť ako Američania. Mať dobré auto, drahé oblečenie a nie deti a rodinu.“
Tuvia sám pochádza z 12 detí a jeho žena Lea má 5 sestier a troch bratov. „Myslím, že by nás bolo viac, ale moja mama ochorela a lekár ju od ďalších detí odradil,“ hovorí Lea. Deti považuje za požehnanie a o tom, koľko ich bude mať, podľa nej môže rozhodnúť len Boh.
Lea je krásavica. Husté ryšavé vlnité vlasy, ktoré si zakrýva obrovskou šatkou, by sa pokojne uplatnili v reklame na šampón a jej tvár nepotrebuje žiadne šminky. Lea si napokon na také veci nepotrpí. Ako všetky ženy z ortodoxných rodín, bude až do smrti chodiť so zakrytou hlavou, v dlhej sukni a blúzke s dlhými rukávmi, so zapnutým golierom a v nízkych takmer mužských topánkach.
Po hýrivých výkladoch telavivských obchodov sa nepozerá. Chodí do špeciálnej predajne s nudným sortimentom - tmavomodré, sivé, čierne sukne po zem, blúzky, ktoré by za prísne považovali aj 90-ročné dámy, a rozličné pokrývky hlavy. Niektoré klobúčiky sú veľmi rafinované až koketné. „Tie idú na dračku,“ vysvetľuje Leina kamarátka Nurit. „Keď si už musíte zakryť také krásne vlasy ako má Lea, chcete si ich zakryť niečím milým.“
Jej otec je rabín. Ona je však natlačená v tesných bedrových nohaviciach a provokuje hlbokým výstrihom. Vlasy jej trčia zo šiltovky s nápisom Wimbledon. Poťahuje si z trendovej Lucky Strike a čaká na priateľa, ktorý dosviští na svojej silnej motorke.
Lea sa pri pohľade na ňu usmeje. „Jej otec je múdry muž. Nechá ju pozabávať sa a potom jej nájde dobrého ženícha z komunity, ktorý z nej urobí dobrú ženu a mamu.“ Nepochybuje o tom, že bude, ako jej Tuvia.
JANA MIKUŠOVÁ, Tel Aviv
