Formy kumulácie draslíka v pôde: o = chemické, + = fyzikálno-chemické, x = biologické.
Akumulácia vody v pôde je fyzikálny proces. Meter kubický pôdy udrží 500 až 800 kilogramov vody, z ktorej je rastlinám prístupných 70 percent v piesčitej, 50 percent v hlinitej a iba 40 percent v ílovitej pôde. O čo je vody v pôde viac, o to je menej pútaná pôdou a o to ľahšie ju môžu prijať rastliny svojimi koreňmi. Optimálne množstvo vody v piesčitej pôde je dvakrát menšie ako v ílovitej. Rovnaká dávka vody môže preto piesčitú pôdu zamokriť, zatiaľ čo ílovitú pôdu pre rastliny nedostatočne zvlhčí. Na hlinitých a ílovitých pôdach je vyššia spotreba vody na zavlažovanie ako v piesčitých. Aj keď podiel zásob využiteľnej vody je najväčší v piesčitých pôdach, nie sú dobrým akumulátorom vody, lebo v nich sa voda pre výpar a odtok dlho neudrží. Piesčité pôdy treba preto častejšie zavlažovať menšími dávkami vody.
Hromadenie živín v pôde je chemickej, fyzikálno-chemickej a biologickej povahy. Podobne ako pri vode, dôležité sú nielen potenciálne, ale najmä rastlinám prístupné zásoby živín v pôde. Rastliny totiž z pôdy prijímajú väčší podiel živín ako z hnojív. Hnojiť by sme nemali len podľa nárokov rastlín na živiny, ale aj podľa ich obsahu v pôde. Rastlinám škodí nielen nedostatok dusíka a draslíka v pôde, ale aj ich nadbytok. Každý záhradkár by si mal raz za tri až päť rokov nechať urobiť agrochemický rozbor pôdy. Dôležité sú najmä údaje o pôdnej reakcii, obsahu fosforu a draslíka v pôde.
Kumulácie energie v pôde má rôznu formu. Termická energia nahrieva prostredie a umožňuje životné prejavy rastlín. Nahriata pôda je v jeseni teplejšia ako vzduch a predlžuje tak vegetáciu rastlín. Elektromagnetická a ekologická energia sú nahromadené v chemických väzbách a organických zvyškoch rastlín. To sú zdroje energie na rôzne mikrobiologické procesy. Bez nich by sa obmedzil kolobeh látok a chemických prvkov v prírode.
Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.
KRESBA – AUTOR
