Ďatelina plazivá je vhodná najmä na ľahšie pôdy
FOTO – ARCHÍV
s Ing. PAVLOM JAMBOROM, CSc., z Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôd.
Aký význam má zelené hnojenie?
„Ide o udržiavanie a zvyšovanie pôdnej úrodnosti. Pôdu by sme podľa možnosti nemali nechávať bez rastlinného krytu. Počas vegetačného obdobia sa odporúča vystriedať na jednej hriadke dve alebo tri plodiny. Pôdu takto maximálne využijeme, chránime pred priamym slnkom, vysychaním a zároveň ju obohacujeme o živiny a biologické prvky.“
Ako máme správne postupovať?
„Po zbere úrody treba hriadku predovšetkým očistiť od rastlinných zvyškov aj buriny a prekypriť do hĺbky desať až pätnásť centimetrov. Potom vysievame alebo vysádzame jednotlivé plodiny, ktoré neskôr buď zapravíme do pôdy vo forme zeleného hnojenia, alebo zoberieme úrodu. Organickú hmotu môžeme tiež nechať počas zimy vo forme mulču na povrchu pôdy.“
Ktoré druhy rastlín sú vhodné na zelené hnojenie?
„Takmer každá plodina, ale najvhodnejšie sú strukoviny. Rastliny vyberáme podľa druhu pôdy. Na ľahšie pôdy sa už tradične vysieva facélia a inkarnát, ale aj ďatelina plazivá či iné ďatelinoviny. Do ťažkých a stredne ťažkých pôd sa hodia najmä strukoviny. Na výsev sa odporúča tiež horčica biela, slnečnica, kŕmny hrach a podobne.“
A čo piesčité pôdy?
„Na takéto pôdy je najlepšia facélia. Ľahké piesočnaté pôdy sú veľmi vhodné na použitie ochrannej agrotechniky, to je bez jesennej orby s priamou sejbou na začiatku vegetačného obdobia. Sú vďačné za organické aj zelené hnojenie. Vyžadujú však častú závlahu.“
Spomenuli ste, že strukoviny sú najvhodnejšie. Prečo?
„Vďaka hrčkotvorným baktériám na koreňoch pútajú zo vzduchu dusík, ktorým pôdu obohacujú. Obsahujú najvyššie percento bielkovín a vôbec dusíkatých látok, tie majú hnojivý účinok.“
Kedy zapravíme porast do pôdy?
„Keď vysejeme napríklad horčicu, zapracujeme ju do pôdy pri výške 50 až 60 centimetrov. Pelušku pri výške asi 40 centimetrov. Je to približne po uplynutí dvoch-troch mesiacov po sejbe.“
Byle vraj nemajú byť drevnaté, lebo sa v pôde ťažšie rozkladajú.
„Obsah hrubej vlákniny v rastlinách je dôležitým faktorom. Čím mladšiu rastlinu, to je s nízkym obsahom vlákniny, zaorieme, tým kratšie trvá hnojivý efekt. Naopak, keď porast necháme zdrevnatieť, účinok je dlhší. Je však pravda, že počas veľkého sucha drevnaté rastliny ochudobňujú pôdu o vlahu.“
Nahradí zelené hnojenie organické alebo iné hnojivá?
„Ťažko povedať, či nahradí. Môže však byť riešením tam, kde nemáme maštaľný hnoj, kompost alebo iné organické hnojivá.“
Ako dlho pôsobia výživné látky zo zeleného hnojenia v pôde?
„Ak zaorieme mladé rastliny, ako napríklad kŕmny hrach, bôb, slnečnicu alebo horčicu, pri výške 30 až 40 centimetrov, účinok trvá jeden, maximálne dva mesiace. Keď však necháme rastliny plne sa rozvinúť, čiže budú mať vyšší obsah vlákniny, hnojivý účinok môže trvať až rok.“
MÁRIA INŠTITORISOVÁ
