„Naša firma sa nedávno presťahovala do veľkopriestorových kancelárií. Niekedy je to fajn, ale dosť často ma hluk vyrušuje, najmä keď sa potrebujem sústrediť. Okrem toho máme klimatizáciu bez možnosti vetrania a stiesnený priestor, takže niekedy sa cítim ako v klietke. Aj mimo pracovného prostredia bývam nervózna, cítim sa unavená. Nie som schopná preorientovať sa a sústrediť sa na ľudí okolo seba. Usilujem sa relaxovať, ale veľa voľného času nemám, navyše, všetko niečo stojí. Neviem, či sa na takýto stres dá zvyknúť a ako.“ Denisa

Milá Denisa, na všetko sa dá zvyknúť, poznáte to. Len prvých … sekúnd/dní/rokov je najťažších. Ale vy zrejme nepíšete do novín preto, aby ste sa dozvedeli, za ako dlho sa dá na takýto stres zvyknúť. Skôr mám dojem, že pochybujete, či sa to vôbec dá. A ak áno, chcete vedieť, ako. Jediným riešením budú asi upchávky do uší.

Nedávno sa mi dostal do rúk materiál, z ktorého vyplývajú podmienky, ktoré má spĺňať pracovisko v Nemecku. Pracovná doska má mať aspoň 1,28 metra štvorcového, treba mať dosť priestoru pre stoličku s dobrým ergonomickým tvarom a tiež dosť priestoru na pohyb, či už po sediačky, alebo na príchod a odchod k pracovnému miestu. Dôležité je tiež množstvo vzduchu. Pre každého zamestnanca by malo byť minimálne 12 metrov kubických vzdušného priestoru. Vzduch má mať teplotu 21-22 stupňov a relatívnu vlhkosť okolo 50 percent. To azda tá klimatizácia zabezpečuje. Nezabezpečuje však psychologicky dobrý dojem z možnosti otvoriť si okno. Osvetlenie by malo byť aspoň 500 luxov, ak je miestnosť väčšia ako 400 metrov štvorcových, tak 750 luxov. Hladina hluku by nemala prevyšovať 55 dB.

Ak vaše pracovisko nespĺňa tieto podmienky, nebude to dobre vplývať na vaše telo a ani psychiku. Možno by stálo za to žiadať od zamestnávateľa, aby to zabezpečil. Vy sama môžete proti stresu ešte bojovať pravidelnými prestávkami v práci: každú hodinu sa na päť minút poprechádzať, zmeniť na chvíľu prostredie, na obed si dať dlhšiu pauzu. A po práci začať s intenzívnym protistresovým programom. Urobiť si naň čas, pretože vy za to stojíte, a pohľadať si finančne nenáročné aktivity: prechádzky v prírode, cvičenie.

Viem, že nie s každým šéfom sa dá jednoducho rozprávať o tom, ako majú vyzerať podmienky pri práci, ale určité normy musí každý zamestnávateľ splniť. Oplatí sa za ne bojovať.