FOTO – ARCHÍV
Bratislavčanka Denisa si nevie zvyknúť na novú veľkopriestorovú kanceláriu, kde začala nedávno pracovať. Doteraz bola zvyknutá na menej ľudí, viac vzduchu i priestoru. Teraz sa necíti dobre, býva unavená. Je nervózna, v práci sa nevie sústrediť. Dá sa na takýto stres zvyknúť?
Tu sú reakcie našich internetových čitaeľov.
Tomuto problému sa už venovali architekti, sociológovia aj psychológovia. Existuje celá veda okolo navrhovania veľkopriestorov, ich vybavenia, členenia nábytkom, zvukového riešenia a pod. Otázkou je, aj čo sa už dá pokladať za veľkopriestor a kedy je to len väčšia kancelária. Klimatizácia samotná nemá nič spoločného s veľkopriestorom, s tou môže mať človek problémy aj v malom priestore. Ak sa dodržia zásady správneho navrhovania a zariaďovania veľkopriestorov, dá sa v nich pracovať bez väčších stresov.
o o o
Úplne to chápem. Sme v kancelárii väčšinu života, a nie je to ľahké, ak sa tam nemáme cítiť ako-tak dobre. A záleží aj na práci. Mala som kolegyňu, ktorá mala stránky, a ja nie, ja som potrebovala ticho na sústredenie. Po troch mesiacoch sme sa museli rozdeliť a odvtedy je to v pohode a robím aj menej chýb.
o o o
To je nič. My máme kolegu, ktorý prestavuje kanceláriu každé tri mesiace a čo – máme ho zabiť?
o o o
Stres? Problém je asi niekde inde, kolegynku asi trápi to, že všetci vidia, že nepracuje, a to ju stresuje. Lenže, keby pracovala, prestala by trpieť, lebo by si uvedomila, že na pozeranie okolo seba nie je čas. Neostáva teda nič iné, len začať tvrdo makať. To sa bude diviť, že stres je hneď preč.
o o o
Ja by som taký problém brala. Mám kanceláriu sama a mám pocit, že žijem v odrezanom svete. Jediný môj kontakt s okolím sú telefonáty, len málokedy ma príde pozrieť kolega alebo kolegyňa. Pritom viem, že v niektorých kanceláriách, kde sedia ľudia po dvoch alebo po troch, sa efektívne robí, aj keď je tam často rozprúdená diskusia. Nechápem zmysel malých kancelárii, ak predsa pracujete, nič naokolo nevnímate. Na mieste čitateľky by som sa tešila, že nie som odrezaná od sveta a že aspoň trochu sociálne žijem. Nech si najprv uvedomí pozitíva a až potom nech sa sťažuje.
o o o
Doteraz som pracovala len vo firmách s „veľkopriestormi“ a nepoznám nič lepšie. Ak je dobrý kolektív, má to svoje výhody. Človek rýchlejšie vyrieši niektoré problémy, má väčšiu možnosť poradiť sa a aj chvíľkami relaxovať, ked už toho má po niekoľkých hodinách plné zuby.
Mne veľmi pomohlo, že som sedela vo výklenku chrbtom do priestoru a pri stole som mala trojposchodovú policu. Mala som tak svoj vlastný malý priestor.
Tip na záver: občas pomôžu slúchadlá s dobrou hudbou. Človek okolie nevníma a lepšie sa s ním vyrovná.
o o o
Aj naša firma sa presťahovala do takýchto veľkých kancelárií, kde nás sedí asi 40. Máme medzi sebou vyššie priehradky, ale aj tak počuť, keď sa ľudia medzi sebou rozprávajú. Najprv ma to rozptyľovalo, ale napokon som si zvykla. Nedá sa s tým asi nič robiť, treba totiž povedať, že ľudia neklebetia, bavia sa pracovne. Asi najlepšie je sústrediť sa maximálne na svoju robotu a snažiť sa okolité zvuky nevnímať. A ak sa to náhodou nedá vydržať, vybehnite si na 10 minút von. To vyrieši aj problém so zlým vzduchom. A tiež treba zvážiť prípadné iné výhody, čo dá zabudnúť na nepríjemnejšie stránky.
o o o
Ja by som bola rada, keby som mohla pracovať v akejkoľvek kancelárii. Som totiž nezamestnaná.
