Pre imidž politikov vo svete je rodina veľmi dôležitá. Aj viacerí slovenskí politici v predvolebných kampaniach získavali body deťmi či vnúčatami v náručí. Spýtali sme sa hlavy štátu, dlhoročného, ostrieľaného politika, čo by si želal, aby jeho deti po ňom prebrali a naopak, čoho by sa mali vyvarovať. Na druhej strane odpovedala mladá poslankyňa, čomu je rada, že zdedila po rodičoch a čo by po nich nechcela opakovať.

Rudolf Schuster, prezident

„Keď niečo sľúbim, vždy sa to snažím splniť, aj keby išlo a maličkosť. Bol by som veľmi rád, keby túto moju vlastnosť prevzali po mne aj moje deti. Syn aj dcéra sú rovnakí workholici ako ja. Keď som bol primátorom Košíc, manželka mi vyčítala, že som sa mal oženiť so svojím milovaným mestom. Ak by som mohol niečo zmeniť vo svojom živote, určite by som viac času venoval rodine, hoci to isté som si hovoril aj po chorobe, ale nedodržal som to. Bol by som však rád, keby moje deti pochopili, že nájsť si čas na rodinu, nielen na prácu, je veľmi dôležité.“

Edita Angyalová, 24-ročná, jedna z najmladších poslankýň NR SR

„Od mamy by som určite rada prebrala zmysel pre humor aj v ťažkých situáciách a schopnosť manažovať mnoho drobných záležitostí naraz, ktorá sa u nej prejavila počas desaťročného riadenia predajne potravín. Od otca určite komunikatívnosť. Je málo toho, čo by som od nich prebrať nechcela, neprináleží mi ich súdiť. Navyše, už som sa ocitla v situácii, že riešim veci tak, ako sa mi to u našich nepáčilo. Ak by sa však dali ovplyvňovať dedičné sklony, čo sa týka postavy, tak by som si určite nevybrala niektoré partie po mamine. Ako malá som sa viac podobala na otca, teraz sa vraj každým rokom viac ponášam na mamu, aj povahovo. Mamka je pragmatik, je šetrná a cieľavedomá, otec je duchom slobodnejší, asi to súvisí s jeho umeleckými danosťami. Som rada, že tie som po ňom zdedila. Ale aby som ich len nechválila – som niekedy veľmi prchká, a presne viem, po kom to mám… no nebudem ‘bonzovať‘. Som za svoju rodinu vďačná. Určite si však inak zariadim rodinný a pracovný život. Neviem si predstaviť, že by som prvé dieťa mala 21-ročná ako moji rodičia (už to navyše ani nestíham). Okrem toho sa snažím žiť slobodne, nepripútaná k určitému miestu, aspoň dovtedy, kým si nezaložím rodinu, v tom sa od našich tiež líšim. Svoj byt, a raz dúfam i dom, si však zariadim podobne ako mamka, najmä čo sa týka jasných farieb, drevených doplnkov a množstva kvetov.“